Prechádzka hmlistým lesom (08.11.2013)

Včera som sa bol trochu prejsť do lesa, nadýchať sa vlhkého vzduchu a vyprázdniť myseľ. Zamračená obloha ma neodradila, ale pre istotu som do batohu hodil aj pončo. Šťastie na lesnú zver som nemal, ak nerátam zlostné sojky a krkavce. Po dlhotrvajúcich dažďoch sa prebudil život v ríši húb, les bol posiaty najmä bedľami, ale občas som natrafil aj na iné jedlé druhy. Nezbieral som, len som sa kochal a fotil. Na chvíľu som sa zastavil uvariť si šípkový čaj a zžiť sa s novembrovým lesom.

Vlhký novembrový les pôsobil mĺkvym dojmom, akoby už len čakal kedy ho zakryje biela perina. Nad lesom krúžili slovenské supy – krkavce, zrejme bol neďaleko nejaký úhyn.

Aj napriek tomu, že kroky na mokrom lístí až tak nepočuť ako keď je sucho, nestretol som žiadnu zver. Stôp však bolo hodne, najmä rýpaniská od diviakov, ktoré dolujú v lístí ukryté žalude a bukvice.

Klobúky bedlí krásne svietili v koberci hnedého lístia.

V spodnej časti mladého duba som našiel rásť peknú hlivu ustricovitú (Pleurotus ostreatus).

Strmuľka inoväťová (Clitocybe nebularis).

Staré stopy po vytĺkaní parôžkov srnčej zveri.

Krásne sfarbené bobule bršlena európskeho (Eonymus europaeus). Jedny z mála pestrých farieb v monotónnom lese.

Zbehol som si nabrať vodu do jednej starej zabudnutej studne na okraji lesa, ktorú som pred nejakým časom vyčistil a zakryl plechom. Zložil som batoh pod starým dubom a porozhliadol sa po nejakých materiáloch na podpal. Z diaľky svietil na zemi padnutý kmeň brezy, z ktorého som zrezal niekoľko plátov kôry. Tá sa vždy hodí keď chcete založiť oheň za mokra.

Keďže všetko bolo premočené, vyhľadal som suché stojace drevo. Podarilo sa mi nájsť tenký suchý agát, ktorý som spracoval pílkou a nožom. Agátové drevo je vynikajúce palivo a dobre sa štiepa. Zvonku síce vyzerá nepoužiteľne, beľ býva zhnitá a nasiaknutá vodou ako špongia, no po rozštiepení je jadrové drevo vnútri suché aj po viacdňových dažďoch.

Keďže som bol naľahko, sekerku som so sebou nemal. Drevo a triesky som si naštiepal nožom a polienkom. V prípade, že robíte batoning menším nožom ako je napríklad mora, je výhodnejšie si polienka napíliť krátke, štiepanie je potom úplne jednoduché. Často vidím ako sa ľudia mordujú s štiepaním dlhého polena nožom, pritom takýto jednoduchý tip dokáže podstatne uľahčiť prácu.

Príprava na podpal – raždie a štiepané agátové drevo.

Spracovanie brezovej kôry pre podpal firesteelom.

Do správne pripravenej brezovej kôry je zachytenie iskier z firesteelu bezproblémové.

Postavil som vodu na čaj a mlčky počúval zvuky lesa. V úzadí škriekali sojky, sem tam sklopotal na zem opozdený žaluď. Prevládalo ticho, prerušoval ho iba praskot ohňa. Pre mňa má les zakaždým svoje čaro, nezáleží na tom, či práve hýri životom alebo je utlmený prichádzajúcim obdobím chladu. Pomaly ale iste prichádza čas, kedy táborový oheň znovu nadobudne svoju dôležitosť.

Niet nad lahodný šípkový čaj uvarený v prírode.

Vychutnávajúc si horúci čaj, ani som sa nenazdal a začalo sa stmievať. Počkal som kým oheň úplne dohorí a zalial som ho zvyškom vody. Upratal som miesto tak aby po mne neostala ani stopa a pobral sa domov. Bol to dobre strávený čas v prírode.

This entry was posted in Bushcraft, Na potulkách. Bookmark the permalink.

8 reakcií na Prechádzka hmlistým lesom (08.11.2013)

  1. Waldläufer píše:

    Hmmm, lesny vzduch…
    A nikym nerusena pohoda…
    This is my church, this is where I heal my hurts

  2. Rolf píše:

    Nádherný “hnedý” novembrový les… Keď sa ešte k nemu pridá mierna hmla, alebo opar pôsobí tajomne a mysticky…:-) Mne sa veľmi páči les v takomto šate… Momentálne iba neustále upršané počasie mi bráni, aby som ho navštívil. Tie huby ako by som videl vo “svojom” lese… No a bršlen nám rastie aj popri plote na záhrade…:-) Vlani som bedle videl v lese ešte skoro začiatkom decembra a strmuľky rastú, samozrejme, hojne ešte v decembri… Keď nie je u nás sneh, tak ich ešte vídavam hojne v lese aj cez vianoce, čo je pre hubára potešujúce, nakoľko sú jedlé, no priznám sa, že ja som ich ešte neochutnal… Nezriedka ich stretávam rásť v “čarodejných kruhoch”…:-) Zväčša u nás rastú v húštinách na okraji “hrubého” lesa. Pekný oddych v tajomnom lese…:-)

  3. atti.hombre píše:

    Sedím doma celkom nedobrovolne a cez tvoj príspevok som aj tak dobil kus energie! Vdaka amigo!…krásne fotos i atmosferos…

  4. Martin píše:

    No comment :-) mysticky a tajomny les ako pise Rolf.

  5. Bobek píše:

    Jen jsem se začetl do prvních řádků a hned mi zněla v uších česká písen:
    když se mlhy v lese zvednou, známý tváře k ohni sednou,
    teplý čaj než rozlédneš se a zas o kousek dál…

    Děkuji za krásné čtení a kopanec vyrazit ven…

  6. SKW píše:

    Vďaka vám všetkým za komentáre priatelia! :)

  7. Jaro píše:

    Tak toto je absolútna vášeň.Krásne opísaný jesenný les.Určite si mal krajší zážitok ako niekto po týždni pri mori.Aj mne sa čudujú niektorí ľudia načo idem do lesa bez motorovej píly alebo pušky a nič odtiaľ nenesiem.Prajem veľa podobných zážitkov.

  8. finncrown píše:

    Nebol si tam sam, mam pocit ze som tam bol s tebou…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s