Prechádzka hmlistým lesom (08.11.2013)

Včera som sa bol trochu prejsť do lesa, nadýchať sa vlhkého vzduchu a vyprázdniť myseľ. Zamračená obloha ma neodradila, ale pre istotu som do batohu hodil aj pončo. Šťastie na lesnú zver som nemal, ak nerátam zlostné sojky a krkavce. Po dlhotrvajúcich dažďoch sa prebudil život v ríši húb, les bol posiaty najmä bedľami, ale občas som natrafil aj na iné jedlé druhy. Nezbieral som, len som sa kochal a fotil. Na chvíľu som sa zastavil uvariť si šípkový čaj a zžiť sa s novembrovým lesom.

Vlhký novembrový les pôsobil mĺkvym dojmom, akoby už len čakal kedy ho zakryje biela perina. Nad lesom krúžili slovenské supy – krkavce, zrejme bol neďaleko nejaký úhyn.

Aj napriek tomu, že kroky na mokrom lístí až tak nepočuť ako keď je sucho, nestretol som žiadnu zver. Stôp však bolo hodne, najmä rýpaniská od diviakov, ktoré dolujú v lístí ukryté žalude a bukvice.

Klobúky bedlí krásne svietili v koberci hnedého lístia.

V spodnej časti mladého duba som našiel rásť peknú hlivu ustricovitú (Pleurotus ostreatus).

Strmuľka inoväťová (Clitocybe nebularis).

Staré stopy po vytĺkaní parôžkov srnčej zveri.

Krásne sfarbené bobule bršlena európskeho (Eonymus europaeus). Jedny z mála pestrých farieb v monotónnom lese.

Zbehol som si nabrať vodu do jednej starej zabudnutej studne na okraji lesa, ktorú som pred nejakým časom vyčistil a zakryl plechom. Zložil som batoh pod starým dubom a porozhliadol sa po nejakých materiáloch na podpal. Z diaľky svietil na zemi padnutý kmeň brezy, z ktorého som zrezal niekoľko plátov kôry. Tá sa vždy hodí keď chcete založiť oheň za mokra.

Keďže všetko bolo premočené, vyhľadal som suché stojace drevo. Podarilo sa mi nájsť tenký suchý agát, ktorý som spracoval pílkou a nožom. Agátové drevo je vynikajúce palivo a dobre sa štiepa. Zvonku síce vyzerá nepoužiteľne, beľ býva zhnitá a nasiaknutá vodou ako špongia, no po rozštiepení je jadrové drevo vnútri suché aj po viacdňových dažďoch.

Keďže som bol naľahko, sekerku som so sebou nemal. Drevo a triesky som si naštiepal nožom a polienkom. V prípade, že robíte batoning menším nožom ako je napríklad mora, je výhodnejšie si polienka napíliť krátke, štiepanie je potom úplne jednoduché. Často vidím ako sa ľudia mordujú s štiepaním dlhého polena nožom, pritom takýto jednoduchý tip dokáže podstatne uľahčiť prácu.

Príprava na podpal – raždie a štiepané agátové drevo.

Spracovanie brezovej kôry pre podpal firesteelom.

Do správne pripravenej brezovej kôry je zachytenie iskier z firesteelu bezproblémové.

Postavil som vodu na čaj a mlčky počúval zvuky lesa. V úzadí škriekali sojky, sem tam sklopotal na zem opozdený žaluď. Prevládalo ticho, prerušoval ho iba praskot ohňa. Pre mňa má les zakaždým svoje čaro, nezáleží na tom, či práve hýri životom alebo je utlmený prichádzajúcim obdobím chladu. Pomaly ale iste prichádza čas, kedy táborový oheň znovu nadobudne svoju dôležitosť.

Niet nad lahodný šípkový čaj uvarený v prírode.

Vychutnávajúc si horúci čaj, ani som sa nenazdal a začalo sa stmievať. Počkal som kým oheň úplne dohorí a zalial som ho zvyškom vody. Upratal som miesto tak aby po mne neostala ani stopa a pobral sa domov. Bol to dobre strávený čas v prírode.