Čabraď (07-13.máj.2012)

Prežil som skvelý týždeň na Čabradi v spoločnosti kamarátov zo slovenského bushcraft portálu. Tento zraz organizovala členka Marcela, ktorá si naň pozvala ľudí podľa svojho gusta a ja som rád, že som bol jedným z nich. Pricestovala z Česka aby si u nás vychutnala týždeň dovolenky a na chvíľu vypla z pracovného nasadenia. Účasť bola pomerne chudobná, pretože viacero z pozvaných nemohlo prísť či už kvôli práci, alebo iným povinnostiam. Prvé štyri dni som robil spoločnosť Marcele ja a vo štvrtok sa k nám pripojil Atti hombre so synom Kornelom. V pondelok napoludnie som dorazil do Zvolena, kde som sa stretol s Attim. Spoločne sme počkali Marcelu na vlakovej stanici, Atti nás potom vyprevadil na autobus do Čabradského Vrbovoku.

Za slabého dažďa sme vyrazili z dediny. Prešli sme skratkou cez polia a malou lesnou úžľabinou až k šumiacej rieke Litave, ktorá sa krúti okolo hradu.

Dážď ustal a nad Litavou sa rozlievala hmla. Po chvíli oddychu na schodoch bývalej fary v podhradí sme vyšlapali na hrad. Od mojej poslednej návštevy minulý rok som si všimol niekoľko zmien, otvorili sýpku a tretiu hradnú bránu začali pripravovať na zastrešenie. Vychutnávali sme si prechádzku medzi hradnými múrmi a kochali sa výhľadmi na hmlisté okolie hradu.

Keďže sa schyľovalo k večeru, rozhodli sme sa núdzovo prespať dole v podhradí pod prístreším bývalej fary. Popíjali sme teplý čaj a s prichádzajúcou tmou zahúkala prvá sova. Pomaly sme sa uložili na spánok. Marcela v spacáku a novom bivi vaku, ja zabalený v deke a celte. Na druhý deň svitlo do krásneho rána. Rozhodli sme sa utáboriť na starej známej plošinke kúsok pod hradom. Pohľad na lieskovú trojnožku pri ohnisku mi pripomenul úžasnú minuloročnú akciu s Attim a Jurom.

Stavba prístreškov. Marcela natiahla celtu spôsobom “lean-to” a ja som uviazal trojonožku na ktorú som upevnil ruské pončo. Do kamenistého podložia je priam nemožné zabiť kolík a tak sme upínanie cielt riešili pomocou kameňov.

Príprava táboráka.

Všetok čas sme venovali táborníckym prácam, príprave dreva, vareniu, prechádzkam po okolí a oddychu. Marcela varila rôzne polievky, gulášovku či výbornú držkovú. Pečivo sme mali rozrátané tak, že v piatok sa naľahko zbehne do Vrbovoku kúpiť objednaný chlieb. Vodu sme si nosili vo fľašiach a 8litrovom kanistri z prameňa neďaleko rieky. V strede dňa kedy horúčavy dosahovali maxima, sme sa chodievali príjemne schladiť v Litave.

Moje typické raňajky. Pečená domáca slanina s cibuľou.

Dezert po raňajkách. Biela káva s romancou, milujem tú kombináciu.

Obľúbené špagety s morcadelou.

Táto xerotermná oblasť v okolí hradu je jedinečná tým, že poskytuje ideálne podmienky pre život vzácnych druhov plazov, hmyzu a rastlín. Spoločnosť nám robila táto krásna jašterica zelená, ktorá sa niekoľko krát cez deň chodila suverénne a nebojácne promenádovať popred nás. Nehybne a s úžasom som pozoroval a fotografoval tohto vzácneho plaza, minul som naňho snáď štvrtinu pamäťovky :) .

Ďalším zaujímavým živočíchom, ktorý tu má svoj domov je tento krásne sfarbený pavúk. Je to stepník červený, samček. Samička žije skrytým spôsobom života v podzemných chodbičkách.

Zlatoň obyčajný.

A trochu botaniky… klinček kartuziánsky.

Dúška materina, výborná na čaj.

Rozchodník prudký.

Keď prebieha obdobie kvitnutia hlohu, často môžete počas prechádzky lesom zacítiť jeho charakteristickú vôňu. Čaj z hlohových kvetov pôsobí upokojujúco, znižuje krvný tlak.

Prespával som na penovej karimatke, dobre oblečený a zabalený v deke, prístrešok som si uzatváral pončom. Noci boli hmlisté, no nebolo to až také zlé ako minulý rok v auguste, kedy vlhkosť vzduchu počas noci dosahovala neskutočné hodnoty, vtedy sme mali spacáky doslova premočené už pred polnocou.
Vstával som za úsvitu, keď sa naplno rozoznel spev vtákov. Ozýval sa aj dudok chochlatý, či lelek lesný, ktorého charakteristické miestami utlmované cvrčanie som doteraz v lese začul iba raz. Asi najvýraznejšie bolo počuť kukučky, samce sa ozývali svojim zvláštnym trojslabičným kukaním.

Ranná rosa na celte.

Pozoroval som 4 daniele pasúce sa na okraji lesa v strmom kopci na druhej strane doliny.

Kým Marcela ešte spokojne odfukovala v spacáku, vybehol som sa znovu poprechádzať po hrade a urobiť pár fotiek. Ráno sa hrad ukáže v najväčšej kráse, obloha je belasá a múry vrhajú tajomné tiene.

Pohľad na hrad od rieky z juhovýchodu.

Vo štvrtok dorazil Atti s Kornelom. Pôvodne plánoval, že budeme táboriť pri lúke pod previsom, no nakoniec som ho ukecal aby sme strávili ešte jednu noc na plošinke a do nového tábora sa presunieme ďalší deň.

Atti napol celtu pod skalou z ktorej je pekný pohľad na tábor a hrad zároveň.

Večerná pohoda pri táboráku. Nepretržité kukanie kukučiek teraz vystriedali sovy, ktoré zahájili svoj nočný koncert a vytvárali tak jedinečnú atmosféru. Pri jasnej žiare horiaceho jaseňového dreva popíjalo sa pivo a rozprávali rôzne príhody a zážitky zo života až kým nakoniec každý spokojne nezaliezol do svojho pelechu.

V piatok dopoludnia sme s Marcelou zbehli do Vrbovoku po chlieb a nejaké paštéty. Na okraji lesa sme vyrušili dva mladé daniele odpočívajúce v tôni.

Cestou nazad sme sa zastavili pri poraste pálky.

Mladé výhonky pálky sú výbornou lesnou zeleninou, rád ich pojedám surové, chutia podobne ako šalátová uhorka. Môžu sa pridávať k jedlu ako príloha, pokrájať do šalátu, prípadne uvariť v polievke.

Stačí potiahnuť a výhonok sa pekne oddelí od koreňa. Môžte (no nemusíte) zlúpnuť jednu alebo viac vrstiev listov. Jedlá je tá biela časť rastliny približne po miesto kde je stred prechodu z bielej do zelenej farby.

Medzi vrstvami listov zelenej časti rastliny sa nachádza sliz, ktorý má antibakteriálne účinky a používa sa tiež na popáleniny.

Marcela po potretí slnkom spálenej kože pociťovala príjemné ochladenie.

Po našom návrate z dediny sme upratali tábor a presunuli sa pod bralo Sokol. Je tu oficiálne táborisko miestnej trampskej osady. Nie dávno pred našim príchodom odtiaľto odišli dvaja chalani z dediny, ktorí tu stanovali. To že boli miestni sme vedeli podľa toho, že Atti s nimi prehodil pár slov keď spolu s Kornelom vo štvrtok prichádzali. Ako inak, ohnisko nebolo uhasené, v ňom napoly zhorené kláty na sedenie a navôkol rozhádzané odpadky. Smutný pohľad, no jednoducho realita u nás. Zložili sme batohy pri rieke a vybehli pozrieť k prameňu a pod skalný previs. Marcela ostala na mieste a pozbierala porozhadzované odpadky.

V hustej vegetácii sa skrýva zdroj osviežujúcej pramenitej vody.

Na ceste k previsu.

Takýto skalný previs poskytuje vynikajúci prírodný prístrešok, no po bližšom preskúmaní sme došli k záveru, že táborenie na tomto mieste je nebezpečné. Určité miesta na strope vyzerali hrozivo a na podlahe boli popadané pomerne veľké úlomky. Radšej sme neriskovali a usadili sme sa pri rieke.

Neskôr sme vyčistili ohnisko, ktoré zrejme nevidelo lopatu už pekne dávno. Konštrukciu prístreškov sme si preniesli z predchádzajúceho tábora čo podstatne urýchlilo prípravy. Zložil som sa blízko ohniska pretože som opäť zatúžil prespať pri otvorenom ohni.

Marcela postavila celtu do klasického Áčka, rovnako tak aj Atti.

Attiho a Kornelov brloh.

Attiho chuťovka – Ražničie z klobásy, slaniny a šampiňónov.

Chutilo rovnako dobre ako vyzeralo.

Kornel mi pomohol s prípravou dreva na noc. Našli sme vyvalený, napoly vysušený mladý jaseň, ktorý sme napílili na metrovice. Jaseňové drevo je perfektné palivo, vyznačuje sa veľmi dobrou výhrevnosťou, horí jasným plameňom s minimom dymu, poskytuje dobrú pahrebu a ďalšou veľkou výhodou je, že nestrieľa uhlíky. Keď sme odchádzali spať som naložil na oheň aj tie tri nedohorené zvyšky klátov na sedenie, čo mi výrazne pomohlo udržať oheň dlho horieť počas noci.

Vyspal som sa celkom v pohode, vďaka tým veľkým klátom som potreboval len párkrát dobre naložiť do ohňa a celú noc mi bolo príjemne teplo. Ráno som vyšiel na lúku pozorovať východ slnka.

Marcelina celta zasypaná popolom.

Attiho hubová polievka s nadrobno nakrájanou pálkou.

Marcela si upravovala brod pre lepší prístup k prameňu.

Atti medzi iným vykopal nejakú púpavu s cieľom získať korene na prípravu výluhu. Korene vyumýval, pokrájal na kusy a opražil v pokrievke od ešusu na pahrebe. Keď boli dostatočne opražené, šup s nimi do ešusu s vriacou vodou. Varením získal výluh veľmi zaujímavej farby.

Neskôr bol Atti ukázať Marcele pustovňu, skalný previs, potom sa vybrali prejsť na hrad, kde sa Atti zhostil úlohy prednášajúceho, keďže vedúcemu združenia pre záchranu hradu, kamarátovi Bacilovi sa žiaľ nepodarilo prísť. Ja s Kornelom sme ostali v tábore, stiahli sme z lesa nejakú suchú haluzinu, uvarili si večeru a nachystali trochu dreva aj na ráno. Už počas dňa sme cítili, že prichádza náhla zmena počasia. Bolo sparno a zrazu sa z rôznych strán zhrnuli oblaky. Začali sme teda pripravovať svoje prístrešia na silný vietor a dážď. Celty sme ukotvili čo najpevnejšie, ja som svoj prístrešok uzavrel pončom a po obvode som do zeme vyryl odrážku aby v prípade prudkého dažďa voda stíhala odtekať preč.

Marcela si uzavrela vchody pod celtu rafinovaným spôsobom – klátmi na sedenie.

V prázdnom kahanci, ktorý sa tu povaľoval som si zapálil hrubú kostolnú sviečku od Attiho a počas búrky som si ňou vykuroval prístrešok. Silný vietor sa opieral do cielt, čo pociťoval hlavne Atti pretože mu dulo do veľkej plochy. Všetko sme nakoniec zvládli v pohode, našťastie vietor ustál a ostal padať len mierny dážď.

Ráno sa všetci zbehli okolo našej poľnej kuchynskej linky, varil sa čaj a káva. Po raňajkách sme sa pomaly pustili do upratovania táboriska, ohnište uhasili, všetky použité podpery na prístrešky sme poopierali o najbližšií strom, možno sa zídu ďalším čo sem prídu a odpadky sme vzali so sebou do igelitovej tašky.

Keďže do najbližšieho spoja nám ostávalo ešte pár hodín, chvíľu sme pobudli v podhradí, kde sme podaktorí dojedli zvyšky jedla, nebudeme predsa konzervy naspäť so sebou vláčiť. Využil som chvíľu a odrezal niekoľko suchých stoniek lopúcha na hand drill. Pomaly sme sa presunuli do dediny a keďže pochod nahor skalnatou úžľabinou bol náročný, tak sme si v dedine pred príchodom autobusu dopriali aj jedno orosené. Čo dodať na záver? Z môjho pohľadu to bol krásny týždeň počas ktorého som získal nové skúsenosti, od Marcely som sa priučil mnohým vychytávkam, pretože je to skúsená harcovníčka čo sa trampingu týka. Čabraď som si od prvej chvíle zamiloval a budem sa na tieto miesta vždy veľmi rád vracať. Ešte raz vďaka Marcele, Attimu a Kornelovi za skvelú spoločnosť, zábavu a ďalšiu úspešne zaknihovanú akciu!