Sústruženie dreva, Tokárstvo

O toto staré remeslo sa už dlhšiu dobu veľmi zaujímam a pred pár mesiacmi som naštudovanú teóriu zaviedol do praxe. V septembri som si postavil drevený sústruh, ľudovo nazývaný aj točovka, alebo tokáreň. V angličtine sa nazýva “Pole lathe“, čiže palicový sústruh. Palicový preto, lebo ako zdroj točivej sily sa tradične využíva palica. Z nej vedie lanko obtočené okolo obrábaného predmetu a je pripojené na pedáľ. Palica slúži ako pružina, keď zošliapnete pedáľ dolu, obrobok sa točí smerom k vám a potom sa vplyvom pružiny vráti naspäť (točí sa od vás). Takto to ide stále dookola. Dláto prikladáte vo chvíli keď zošliapnete pedál a drevo rotuje smerom k vám. Existujú sústruhy ktorých konštrukcia umožňuje točenie len jedným smerom. Ja sa však budem venovať najmä tomu najjednoduchšiemu princípu – vratnému sústruhu.

Pri stavbe sústruhu si môžete zvoliť spomedzi dvoch základných konštrukčných typov, od ktorých sa následne odvíjajú rôzne ďalšie variácie. Tradičný sústruh sa robil z tvrdého tesaného dreva (dub, jaseň, buk…). Váha sústruhu je dôležitá, lepší je ťažký sústruh ktorý pevne sedí a nehýbe sa počas sústruženia. Pozostáva z pevnej širokej lavice v strede ktorej je pozdĺžne vyrezaný úzky výrez slúžiaci pre pohyb stĺpikov(koníkov). Nohy sú naširoko začapované do lavice pomocou guľatých čapov. Koníky medzi ktoré sa upína sústružený predmet sú vyrobené z gulatiny, v hornej časti majú kovové centre na upnutie obrobku, v dolnej polovici majú rovný, plochý čap, ktorý umožňuje posadenie do dráhy/lavice a odspodu sa pripevnia klinom do čapového zámku. Pedáľ sa tradične robil z vetvy stromu – širokej rázsochy v tvare V, ktorá sa pripevní k doske na ktorej stojíte pomocou dvoch kožených pántov.

Druhým konštrukčným typom je trochu modernejšia verzia z reziva, ktorej autorom je hlavný predstaviteľ Green Woodworking-u v UK – Mike Abbott. Tento typ sústruhu som zvolil aj ja, nakoľko je menej náročný na výrobu a dostupnosť potrebných materiálov. Ako stavebný materiál som zvolil suché smrekové drevo, hlavne kvôli dostupnosti a cene. Smrek síce nie je taký trvanlivý ako napr. dub, no ľahšie sa s ním pracuje a myslím si, že ak sústruh bude niekde pod strechou tak vydrží hodne, hodne dlho. Tiež čo sa týka váhy, je pomerne ľahký a tak som sa rozhodol hlavnú konštrukciu trochu predimenzovať, aby bol sústruh ťažší a pevne sedel. Fošne som si vyhobľoval na hobľovačke. Pri práci si treba dať hodne záležať na precíznosti vyhotovenia a je potrebné čo najpresnejšie dodržiavať pravé uhly.

Hotová jedna noha a dráha(základňa) v ktorej sa budú pohybovať koníky. Dráha musí byť urobená presne, fošne musia byť pravouhlé a bežať súbežne v jednej rovine, inak vám koníky nebudú dobre sedieť. Dlhšia dráha vám umožní vyrábať aj nejaké dlhšie predmety (rúčky, poriská, nohy stoličky/stola, atď.)

Stojka, alebo noha je pripojená k dráhe pomocou rovného čapu. Vďaka tomu je sústruh rozoberateľný a ľahko skladovateľný v prípade, že ho nebudete dlhšie používať. Na stred čapu ešte príde priečny šrób s motýlikom.

Výroba posuvných koníkov. Tu sa vyžaduje precízna práca s dlátami.

Dorazy sú pekne zapustené do tela koníka. Vďaka tomu nebudú zavadzať pri sústružení väčších predmetov (napr. misy). Väčší, vnútorný doraz slúži na položenie nástrojovej opierky. Výšku koníka, resp. výšku hlavnej osi sústruhu si zvoľte podľa toho, akú maximálnu hrúbku predmetov(priemer) plánujete sústružiť.

Na upnutie obrobku slúžia dva kovové centre, ktoré tvoria hlavnú os sústruhu. Tradične sa používali jednoduché kované centre z 1-1,5cm guľatiny. Obrobok sa musel zakaždým upínať vyberaním klina, pribuchnutím koníka a následným opätovným zaklinovaním odspodu. Veľmi užitočným vylepšením je zabudovanie kľuky do jedného z koníkov. Vďaka kľuke si viete veľmi citlivo regulovať silu upnutia obrobku a môžete ho jednoducho vyberať a vkladať (napr pri potrebe premazania centrov) bez toho, aby ste museli odklinovať a posúvať celý koník. Koník tak budete posúvať vlastne len vtedy, keď idete sústružiť nový, výrazne dlhší/menší kus. Centre som si vyrobil zo závitovej tyče. Na ľavom koníku je krátky hrot so zaisťovacou matkou a na pravom je kľuka.

V mieste lomenia kľuky som zbrúsil závit aby nerezal na prsty. Neskôr si na kľuku vytočím nejakú peknú rúčku. Kľuka je v dreve naskrutkovaná do diery menšieho priemeru než je závitová tyč. Kľuka si vyrezala do dreva vlastný závit a posúvanie ide pekne s primeraným odporom. V prípade, že by mal niekto obavy z vydratia závitu, môže si kľudne dovnútra vložiť kovovú vložku s príslušným závitom, no myslím si, že to nie je potrebné.

Opierku som urobil z bukového dreva. Tvrdé drevo bude tlaky od nástrojov znášať lepšie. Vrch opierky je v jednej rovine s hlavnou osou sústruhu. Pre upravovanie vzdialenosti opierky od sústruženého predmetu stačí vložiť medzi opierku a telo koníka úzku doštičku vhodnej hrúbky.

Pohľad na čapové zámky(key through tenon) v spodnej časti posuvných koníkov. Myslím, že ich funkcia je každému jasná. Pri ich vytesaní je potreba dieru urobiť o pár mm vyššie než je rovina spodku dráhy.

Pedáľ pozostáva z dvoch užších latiek pripevnených pomocou dvoch kožených pántov k doske na ktorej stojíte. V dolnej tretine je priečka na ktorú sa kladie noha. Existujú rôzne variácie tohto pedáľa. Najjednoduchším riešením je obyčajná doska so zárezom na konci kde sa namotáva šnúra a k nej je pripevnená bočná latka, ktorá zabraňuje aby sa pedáľ pohyboval pri šlapaní do strán. Ja som si zvolil trojuholníkový typ pedála a myslím, že ho meniť nebudem.

Hotový sústruh, pripravený na prácu. Tu používam dlhú hrabovú palicu ukotvenú do zeme pomocou zvyškov zo smrekových dosák. Tradične sa používali dve lieskové vidličky v tvare písmena Y. Ešte stále sa rozhodujem či celý sústruh niečím namorím, alebo ho len proste ponechám tak ako je, nech si drevo vytvorí svoju patinu.

Veľmi dobrým zlepšovákom je použitie gumy namiesto palice. Guma je šikovná a nezavadzia, netreba na ňu veľa priestoru. Šnúru si pripnete na gumu pomocou malej karabíny, ktorá zabezpečuje voľný pohyb a tým rovnomerné naťahovanie gumy. Ja som použil gumy zo starého posilňovača rúk. Inak existujú ešte rôzne ďalšie variácie zabudovania pružiny/gumy do sústruhu (Lukový, vahadlový alebo cievkový princíp), od úplne jednoduchých po komplikovanejšie s možnosťou nastavenia sily pruženia. Ja som zvolil gumu, pretože je z môjho pohľadu asi najpraktickejšia.

Mimo zimného obdobia sa dá v pohode sústružiť vonku na čerstvom vzduchu, no v zime je to už trochu problém. Momentálne mám už sústruh presunutý v mojej drevárskej dielničke:

Nesmiem zabudnúť na nástroje, bez ktorých by pochopiteľne samotný sústruh bol k ničomu. Starí tokári si vyrábali svoje vlastné nástroje sami podľa potreby a situácie čo práve sústružili. Tým si postupne vybudovali celý repertoár základných i rôznych špecializovaných nástrojov. Ak máte dosť peňazí, nie je problém si sústružnícke nástroje kúpiť, no poviem vám, nie je nad to, keď si viete vyrobiť svoje vlastné. Toto bol jeden z hlavných dôvodov prečo som sa už dávnejšie začal venovať kováčstvu. Pretože vykovať si vlastné nástroje na prácu s drevom, to považujem za remeselnú sebestačnosť.

Medzi prvými nástrojmi ktoré som si vyrobil boli dva, z môjho pohľadu najzákladnejšie tokárske nástroje – šikmé(zkosené) dláto a duté hrubovacie dláto. Duté hrubovacie dláto sa používa na zrazenie hrán z nahrubo osekaného/orezaného obrobku prípadne hranola, vytvoríme si ním guľatinu s drsným povrchom. Následne nastupuje buď široké ploché zrovnávacie dláto, alebo priamo šikmé dláto, ktorým zarovnáme povrch, oba tieto nástroje zanechajú veľmi dobrý finiš. Nástroj reže najefektívnejšie vtedy, keď ostrie dopadá na povrch rotujúceho dreva pod 45°uhlom k smeru rotácie. V podstate na jednoduché opracovanie nejakého hriadeľa vám stačí aj jedno šikmé dláto a nepotrebujete nič iné. No ak si chcete prácu ozaj vychutnavať a zefektívniť, je lepšie mať na jednotlivé úkony vždy špecializovaný nástroj. V budúcich príspevkoch sa môžem venovať technikám jednotlivých sústružníckych dlát trochu podrobnejšie.

Hrubovacie dláto v akcii.

Jednoduché výrobky ako sú rúčky, hriadele a podobne, sú vynikajúce na osvojenie si základných techník rezov jednotlivými druhmi nástrojov. Zistíte ako sa drevo správa pri rôznych sklonoch ostria, aký finiš zanecháte na dreve atď. Tu robím jednoduchú rúčku na úzke šikmé dláto. Drevo je suchý jaseň, dekoratívne čierne krúžky sú vypálené pomocou drôtu do vopred vyrezaného žliabku. Povrch rúčky je ukončený finišom z včelieho vosku. Na sústruhu je aplikácia voskového finišu veľmi jednoduchá a príjemná. Na rotujúce drevo priložíte hrudu čistého tuhého vosku a následne handričkou za stáleho, rýchleho šlapania votriete vosk do dreva. Teplo vzniknuté trením rotujúceho dreva napomáha vsiaknutiu vosku do povrchu. Včelí vosk zanechá veľmi pekný lesklý finiš.

Ďalej som si vyrobil tri základné, tradičné hákové struhy na sústruženie misiek.

Absolvovaním celého tohto zdĺhavého a náročného procesu výroby sústruhu a kovania nástrojov sa mi splnil môj malý sen. Dnes už sústružím drevené misky :) Mojou hlavnou výrobnou drevinou je buk, je to veľmi dobré drevo na misy a ak je navyše špaltované tak má krásnu kresbu. V budúcnosti chcem určite vyskúšať aj iné dreviny ako jaseň alebo javor, či jemnú brezu.