Zámerom tohto článku je ozrejmiť význam tejto huby v bushcrafte, pretože v slovenčine som na túto tému zatiaľ našiel len veľmi málo informácií a aj to veľmi stručných. Už dávnejšie ma táto huba veľmi zaujala a tak som sa rozhodol spraviť podrobný výskum.
Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius), po česky troudnatec, ako už názov napovedá, má význam v oblasti založenia ohňa tým, že poskytuje práchno. V angličtine mu tiež hovoria “Horse’s hoof fungus”, keďže sa podobá na konské kopyto. V bushcraftovej komunite ho zase nazývajú “False tinder fungus”. Rastie prevažne na breze, buku, dube, ale aj na topoli či iných drevinách. Spôsobuje bielu hnilobu, napáda choré dreviny a urýchľuje rozklad dreva.
Môžete nájsť menšie jedince ako tento na breze:
Alebo monštrá ako tento na mŕtvom topoli. Z takéhoto kusu môžte získať poriadnu zásobu práchna.
Porovnanie veľkosti s morou.
Vnútri tejto huby sa nachádza vrstva, ktorá sa používa ako práchno k založeniu ohňa. Toto práchno sa v angličtine nazýva Amadou. Nachádza sa vo vrchnej časti huby, pod tvrdou vrchnou kôrou. Zospodu ho ohraničuje vrstva spór. Pre lepšie pochopenie kde sa tá správna vrstva nachádza, som ju vyznačil na tomto obrázku:
Pri získavaní amadou treba vrchnú kôru odstrániť nožom, čo nieje jednoduché, pretože je veľmi tvrdá. Taktiež spóry treba odrezať preč až kým neostane len čisté amadou.
Pred vynájdením zápaliek v roku 1827 sa zapaľoval oheň tradičnou železnou ocieľkou a pazúrikom (alebo kremeňom). A práve v tomto je toto práchno také jedinečné. Patrí do veľmi malej skupiny prírodných materiálov, ktoré (po určitej úprave) dokážu zachytiť iskru z tradičnej ocieľky a pazúrika. Príprava tohto práchna si vyžaduje určitý postup. Malé kusy amadou je potrebné variť v zmesi popola a vody. Čím dlhšie sa amadou varí a čím silnejší lúh máte, tým lepšie. Následne ho treba naklepať na pni pomocou drevenej kyjaničky na tenké plátky. Tieto pláty potom stačí len vysušiť a môžete ich používať. Dôvodom prečo sa práchno takto upravuje je skutočnosť, že iskry z tradičnej ocieľky sú slabé a nízkej teploty a uvarením v zmesi popola vlastne práchno zlepší svoje schopnosti natoľko, že zachytí aj takéto slabé iskry.
Amadou po zachytení iskry nehorí plameňom, ale tlie ako uhlík a neustále rastie. Preto vyžaduje aj takzvané sekundárne práchno, ktorým môže byť “hniezdo” z trávy, lístia alebo kôry, do ktorého treba tlejúci uhlík vložiť a rozfúkať na plameň.
Repliky tradičnej ocieľky, kremeň a spracované amadou:
Modernou umelou náhradou namiesto prírodného amadou je charcloth – zuhoľnatená látka. Funguje tiež výborne.
Pri použití moderných firesteelov, ktoré vytvárajú mohutné, oveľa silnejšie iskry, nieje potrebné amadou upravovať lúhom, stačí ho len vysušiť. Najlepšie sa mi osvedčil spôsob prípravy, pri ktorom ostrím noža škriabem po kúsku práchna rovnobežne s vláknami až kým nevytvorím peknú kôpku. Takto pripravené práchno je jemné ako páperie a okamžite chytí iskru z firesteelu.
Práchnovce sa v minulosti využívali tiež na prenášanie ohňa z jedného miesta na druhé aj na pomerne dlhšie vzdialenosti. A to tak, že skrz celý suchý práchnovec treba prevŕtať dieru a prevliecť ňou povraz, alebo ešte lepšie ohybný, zelený prút napr. z vŕby a konce zviazať. To bude slúžiť ako rúčka. Potom ho už len stačí pripáliť na ohni aby začal tlieť a môžete sa premiestniť do nového tábora. Len pozor, aby ste po ceste nepotratili uhlíky a nespôsobili lesný požiar. No na tento účel dnes už práchnovec pravdepodobne nikto využívať nebude a uvádzam to len tak ako bonus.
Ďalším zaujímavým tipom je spôsob, ktorý som párkrát použil aj ja. Ak narazíte na veľký kus v okolí vášho tábora a neplánujete z neho vyrobiť práchno, dá sa použiť ako “predlžovač uhlíka” aby ste ráno mohli znovu rozložiť oheň bez použitia firesteelu alebo zápaliek. Stačí večer do ohňa pridať práchnovec len tak skraja aby sa chytil tlieť. Ak je dostatočne veľký, tak sa v ňom uhlík udrží až do rána, kedy ostatné uhlíky z dreva budú dávno vyhasnuté.
Pre tých ktorí obľubujú zakladanie ohňa lupou, je amadou ideálne práchno. Stačí chvíľku držať zaostrený lúč na kúsku práchna a za pár sekúnd máte tlejúci uhlík.
Ďalšou zaujímavosťou je, že práchnovec sa našiel aj pri tele ľadového muža Ötzi, vedci na základe chemických testov určili, že ho používal na zakladanie ohňa.
Kresanie ocieľkou o kremeň a zachytenie iskry v práchne.
Správne pripravené amadou – naklepané na veľké tenké pláty. Z nich sa pri zakladaní ohňa odtrhne menšia časť a použije.
Klasické kresanie – Odtrhnutý kúsok práchna položíte na okraj kameňa, tesne ku hrane. “Štrajchnutím” plochy ocieľky zhora nadol o ostrú hranu kremeňa vyšľahnú iskry smerom nahor. Práchno vždy orientujte čerstvo odtrhnutou hranou smerom k miestu, kde dochádza ku kontaktu ocieľky s hranou kameňa, vtedy dopadajú iskry na novovzniknuté jemné vlákna a je vyššia šanca, že sa jedna z nich zachytí. Zachytávaciu schopnosť práchna je možné zvýšiť tiež jemným našuchorením pomocou noža.
Takto tlie amadou, pomaly sa rozrastá a je veľmi ťažké ho vôbec uhasiť. Ide to len vodou alebo zamedzením kyslíka. Tlejúci kúsok následne vložíte do starostlivo pripraveného hniezda zo suchej trávy, suchého lyka drevín a pod., a rozfúkate na plameň.
SKW Bushcraft 