S Jodom v Myslinách 2 (11-15.III.2014)

Kamarát Joda z ČR ma opäť prišiel navštíviť. Program bol jasný – zbaliť bágle a vypadnúť na pár dní do lesov tak ako pred dvoma rokmi. Tentoraz sa k nám pridal aj môj brat. Táborili sme v Myslinách na peknom mieste s dostatkom palivového dreva a prístupom k vode. Počasie nám vyšlo na výbornú, celý čas sme mali krásne slnečno, akurát posledný deň bol daždivý a poriadne veterný. V priebehu nášho 5 dňového pobytu sme sa venovali najmä vareniu, pozorovaniu pomaly sa prebúdzajúcej prírody, ale i rôznym bushcraftovým aktivitám.

Joda cestoval tentoraz stopom a kde bolo stopovanie problematické, naskočil na vlak. U mňa pobudol pár dní až kým som si nevybavil všetko potrebné aby sme mohli vyraziť. V meste sme nakúpili nejaké potraviny a k večeru nachystali batohy a výstroj. Nasledujúci deň ráno sme vyrazili do Myslín. Pri Dušanovi sme si nabrali zo studničky trochu vody na cestu. Počas pochodu sme hodne debatovali, takže sme nevideli žiadnu zver, len množstvo stôp v blate na lesných cestách. Najmä od jelenej zveri, no našli sa aj slabo viditeľné stopy medveďa. Kde-tu sme posedeli a trochu oddýchli. Cítil som, že nasledujúce dni nás čaká pohoda a príjemný čas medzi stromami.

Utáborili sme sa na malom odpočívadle na jednom z hrebeňov. Je tu hrabovo bukový les s množstvom mŕtveho dreva na palivo. Severozápadne od nás sa nachádzala mladina a niekoľko starých borovíc.

Tradičný batoh som tentoraz nechal doma a vyskúšal Roycroftovu krosnu. Ide o zaujímavý systém improvizovaného batohu, ktorý pozostáva z rámovej konštrukcie zhotovenej z troch palíc zviazaných paracordom do tvaru rovnoramenného trojuholníka a jednoduchých popruhov, ktoré môžu byť z rôzneho materiálu (od hrubšieho lana až po bezpečnostné pásy z auta ako v mojom prípade). Samotný náklad je zabalený v celte, ktorá je pripevnená pomocou paracordu ku konštrukcii a neskôr vlastne vytvorí prístrešok. Viac a podrobnejšie o tomto systéme ale v budúcom článku.

Môj typický setup – Ruský vojenský ihlan.

Bratovi som dal svoju nylonovú tenth-wonder celtu.

A Joda spal pod celtou vlastnej výroby s českým vzorom 95.

Našim zdrojom vody bola bystrina asi 5 minút cesty severozápadne od tábora. Voda je tu pitná priamo z bystriny bez potreby prevarenia.

Keď sme mali prístrešky postavené a vodu nanosenú, nastal čas založiť táborák a uvariť niečo dobré pod zub. Ešte predtým však bolo potrebné nanosiť dostatok dreva na noc, nakoľko medveďov je tu hodne a aby sa nám žiaden nepotuloval v noci pomedzi celty, bolo potrebné udržovať počas noci oheň nažive. V tomo odviedol najväčší kus práce Andrej, za čo ho musím vyzdvihnúť. Úlohy hlavného kuchára sa perfektne zhostil Joda, ktorý celú dobu kuchtil chutné jedlá pre všetkých a rôzne sladké dobroty. Svoj malý asymetrický ešus nechal doma a vzal so sebou väčší kotlík. Prvý večer sa podávalo kura na paprike s ryžou.

Ráno som sa vybral poobzerať po nejakých ingredienciách na lesný čaj. Už zo zeme vyskakujú prvé rastliny, postrehol som pľúcnik, chochlačku, slezinovku, zubačku, žihľavu, podbeľ, trebuľku a pár ďalších. Na čaj som si vyberal najmä liečivky podbeľ a pľúcnik.

Pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis).

Žihľava dvojdomá (Urtica dioica).

Podbeľ liečivý (Tussilago farfara).

Na východe od tábora bola lúka porastená kermi šípok (Rosa canina), na ktorých sa aj po zime nachádza množstvo plodov. Síce sú zmäknuté, no to vôbec nevadí, čaj je z nich výborný.

Takto vyzerá lahodný lesný čaj z podbeľu, pľúcnika a šípok.

Pre prípad, že bude potrebné niečo zviazať som mal so sebou Bankline (no.18). Je to veľmi pevný dechtovaný nylonový povraz, trochu menej známy v našich končinách. Narozdiel od paracordu zaberá v batohu ďaleko menej miesta, pričom na špuľke je 76 metrov šnúry. Existujú rôzne hrúbky bankline-u, v mojom prípade ide o hrúbku 1,5 mm, ktorá má nosnosť do 75kg, čo úplne postačuje na upevnenie celty, zväzovanie palíc či rôzne iné úkony.

Pri viacdňovom pobyte v lesoch je užitočné vyrobiť si náradie na efektívnejší manažment táboráka. Z dvoch hrabových palíc som zhotovil kutáč a kliešte. Najmä kliešte človek ocení pri varení, veľmi často sme ich využívali na posúvanie nedohorených kusov dreva, uhlíkov, horúcich pokrievok, kameňov atď. Dajú sa jednoducho zhotoviť – v strede palice z čerstvého dreva treba zrezať plochu 15-20 cm až po stržeň, nahriať nad ohňom a pomaly palicu ohnúť. Vnútro klieští je treba zrezať tak, aby po stlačení ramená pekne naplocho priliehali k sebe. Kúsok pod pántom sa ramená zviažu a kliešte sú hotové. Na konce je dobré urobiť nožom pár zubov pre lepší grip.

Nesmie chýbať ani pečená slanina s cibuľou.

Podvečer sa Joda pustil do prípravy fazulí s cibuľou, cesnakom, klobásou a slaninou.

Plus ďalšia várka teplého čaju na blížiaci sa večer.

Joda si nakoniec pridal aj mladé výhonky žihľavy, ktoré chvíľu povaril a jedlo bolo hotové.

Po večeri sme vždy nejakú dobu posedeli pri táboráku, debatovali o najšialenejších konšpiračných teóriách a popíjali teplý čaj. V diaľke húkali sovy, neďaleko nás občas zašuchotala zvedavá lesná myš. Vačšinou som to bol ja kto ako prvý v driemotách zaliezol pod celtu a zakrátko sa poberal aj zvyšok party. Priznám sa, že som počas noci prikladať nechodil, užíval som si pokojného spánku v prírode.

Raňajky v podobe krupicovej kaše s kakaom a piškótami.

Nasledoval veget na karimatke či deke. Bolo príjemne teplo na slniečku, akoby ani nebol marec.

Aj brezová miazga sa už pomaly rozprúdila, najmä na južne orientovaných slnečných stranách. Najsilnejšie ide v strede dňa, k večeru ako sa ochladzuje tak aj prúdenie miazgy klesá. Podarilo sa nám nabrať asi 2.5dcl do hrnčeka, ešte je to v tejto nadmorskej výške pomerne slabé. Šetrnejší a bezstratový spôsob zberu miazgy je zrezanie vetvy hrubej ako palec a naviazanie PET fľaše.

Popoludní som zamiesil cesto na banok. Pridal som doň mladú žihľavu a na rozpálených kameňoch som piekol placky.

Hotová pšeničná placka so žihľavou. Najlepšie chutili potreté cesnakom.

Joda sa zabával prípravou práchna z práchnovca. U mňa vykoval pre kamaráta ocieľku a tak k nej chcel priložiť aj nejaké vlastnoručne vyrobené práchno.

Nasledujúci deň som trénoval ohňový luk – Bow Drill. Zamieril som do neďalekej smrečiny, rozhodol som sa, že dám šancu smrekovému drevu, aj keď ho nemám veľmi v obľube pre túto techniku kvôli obsahu živice. Vyhliadol som si vhodný stojaci suchár a laplanderkou som z neho vypílil polienko na výrobu setu.

Na lúke som si pripravil hniezdo z metlín smlzu.

Na luk som použil prehnutú suchú vetvu buka vhodnej hrúbky. Bol ľahký a pevný, čo sú najpodstatnejšie vlastnosti ohňového luku – neprehýba sa a nie je ťažopádny, čiže pri vŕtaní využijete svoju energiu efektívnejšie.

Smrekové polienko som rozštiepil na polovice a z jednej som po chvíli strúhania vytvoril vrták a základnú dosku.

Set pripravený na zábeh – vypálenie jamky.

Zárez vyrezaný a mohol som pristúpiť k hlavnému vŕtaniu, ktorého cieľom je vytvoriť žhavý uhlík.

Jemný pásik dymu vychádzajúci zo zárezu nám indikuje formujúci sa uhlík… treba čakať kým trochu zosilnie a následne môžme pristúpiť k jeho preneseniu do hniezda z trávy a rozfúkaniu na plameň.

Úspech.

Doplnenie energie vo forme sladkej lakocinky – Krupica s ovsenými vločkami, kakaom a piškótami. Trochu škorice by určite nebolo na škodu.

A teraz trochu ťažší kaliber ;) – Špagety s Morcadelou a čili papričkou.

Dajme si aj trochu stopárstva. Bol som sa poprechádzať po okolí, či neuvidím niečo zaujímavé, nejaké stopy či nebodaj zhod. V neďalekom jedľovo smrekovom lese som natrafil aj na pomerne čerstvý trus medveďa, odhadom z minulej noci.

Kôpky jelenieho trusu na lúke. Nič neobvyklé, jelene sa tu radi zdržujú a slnia. Je tu mnoho kríkov šípky, černičia a niekoľko borievok, ktoré dostávajú od jeleňov na frak najmä na jeseň počas ruje.

Medvedí trus v jedľovej smrečine, nadm. výška približne 700 metrov. V truse boli viditeľné najmä bukvice a ovos, ktorý pravdepodobne pochádza z krmelcov pre raticovú zver, kam medveď rád zavíta.

Posledný deň nášho pobytu sa schytil silný vietor a padal dážď.

Menu na dnes bola chutná šošovicová polievka. Joda sa nenechal odradiť nepriazňou počasia a kuchtil aj v daždi a vetre. Bolo fakt komické sledovať ako robí zápražku prakticky počas víchrice, v polievke bolo viac lístia než šošovice :D. Aj napriek tomu však bola výborná a Joda si zaslúži pochvalu :)

Veľmi si cením, že Joda opäť raz meral toľkú cestu aby so mnou pobudol pár dní v lese. Bolo nám fakt super, vychutnávali sme si les, pohodu a bushcraft. Verím, že to nebola naša posledná akcia, nabudúce možno ja zavítam ďaleko na západ, ktovie ;). Vďaka chlapi!

This entry was posted in Bushcraft, Jedlo z prírody, Oheň, Zrazy a akcie. Bookmark the permalink.

12 reakcií na S Jodom v Myslinách 2 (11-15.III.2014)

  1. Willy píše:

    No pěkně jste si to užili, takovéhle jaro – to by byl hřích nevyužít ho k něčemu podobnému.
    Bow drill ze smrku – to je paráda, se smrkem jsme vždycky mívali hrozné problémy!
    S modrou oblohou!
    Willy

  2. hariburi píše:

    No chalani neviem či tam chodíte sa niekde utáboriť a či tam nechodíte náhodou sa iba prežierať :D
    Btw: tie špagety vyzerajú lákavo :)
    Btw2: mal by si uploadnúť to video bratník ;)

  3. Rolf píše:

    Na jazyk sa mi tlačí kvantum slov, no ani neviem odkiaľ by bolo najlepšie začať, tak to zhrniem iba veľmi stručne: jednoducho parádny pobyt v skorojarnom lese, so všetkým, čo k tomu patrí…! ;-) A k tej “listovej” šošovicovej polievke snáď dodám iba toľko, že v lese je to preto v lese, lebo človek spolu so slaninou, čo spadne na zem, zje aj trochu lesnej pôdy, aj lístia s konárikmi a vodu z pohára vypije spolu aj s nejakým chrobáčkom a takto má byť…;-) Preto v lese je to iné (a istým spôsobom prirodzené) ako v “zhýčkanej civilizácii”…:-) A mne sa to tak neskutočne páči…;-)

  4. Ishi píše:

    Ahoj, kde si zohnal prosím ťa ten bankline?
    Inak super blog, ďakujem zaň a všetky dobré rady.

  5. atti.hombre píše:

    No ja len zdvihnem palec hore…vďaka za report amigo!

  6. vinyl píše:

    zdravim nemohol by si mi napisat recept na ten banok? diky inac super blog

    • SKW píše:

      Nazdar! Je to úplne primitívny recept čo som robil placky. Hladká múka, soľ, voda, vymiesiš cesto dobrej konzistencie (nelepí sa) a pridávaš doň posekané výhonky žihľavy a miesiš, kým niesi spokojný od oka s pomerom cesta a žihľavy :) Dobre je pridať do múky na začiatku kypriaci prášok, vtedy cesto pekne “vyskočí”, nafúkne sa trochu.

      Pred časom som o tom trochu písal v tomto článku – https://skwbushcraft.wordpress.com/2011/06/22/trampsky-chlieb/

      S pozdravom
      skw

  7. Waldläufer píše:

    SKW, podla Tvojich vlastnych slov sa to v Myslinach a okoli hemzi medvedmi. Podarilo sa Ti uz dakeho zazriet, resp. postriehol si si uz na medveda (ci rysa, alebo vlka, ktorych stopy si uz tiez v Myslinach nasiel)?
    MfG
    Waldläufer

    • SKW píše:

      Ahoj Waldläufer, zatiaľ som nemal tú “česť” priamo zoči voči medveďom počas potuliek, chodíme často v skupinke tak je šanca malá, no na druhej strane je to bezpečnejšie. A vlk alebo rys to je ešte vyšší level… asi len veľmi ťažko sa nám v skupinke podarí jedného z nich zazrieť… Tieto šelmy obyčajne o človeku vedia prakticky ihneď čo vkročí do lesa …. To by som musel chodiť sám, potichu, snažiť sa trochu maskovať svoj pach a cielene striehnuť dlhšiu dobu niekde zašitý… prípadne chodiť po stopových dráhach… Priznám sa však, že keď nemusím, tak nerád riskujem stret s medveďom osamote… nestojím o možné problémy.

      S pozdravom
      skw

  8. allround píše:

    Nazdar, ako riešiš bivakovanie v prípade nepriaznivého počasia? Mám na mysli búrky a blesky. Viem, že teraz búrky ešte nehrozia, ale ak by ste bivakovali v lete na tomto mieste (na hrebeni), resp. na úpätí hrebeňa, v čase nepriaznivého počasia, bolo by to veľké riziko…

    • SKW píše:

      Zdar, v nepriaznivom počasí by som sa určite presunul niekam nižšie. Keď predpokladám, že hrozia búrky tak určite nezakotvím na kopci ani na otvorenom mieste kde som vystavený živlom. Tu sme netáborili na najvyššom mieste ale na odpočívadle prbližne v 3/4 kopca, pričom sme boli obklopení niekoľkými vyššími kopcami, no v zlom počasí by tu veru bolo riziko, boli sme na okraji porastu kam sa dosť opieral vietor.

      V peknom počasí je v podstate jedno kde máš tábor, či na kopci alebo v doline. No je rozdiel bivak na jednu noc a dlhodobejšie táborenie. Pri voľbe miesta na dlhodobejší pobyt musíš brať do úvahy hlavne tieto faktory – 1.-rovinu, 2.-potrebu prístupu k vode a 3.-dostatok paliva. Hlavne prvé dva sú dôležité, tretí nemusí byť, no ja si na poriadne drevo potrpím, nie je nič horšie ako kúriť nekvalitným palivom ktoré len čmudí a neposkytne žiadnu výhrevnosť/pahrebu. Pri krátkom bivaku, kedy treba len niekde prenocovať a ráno sa ide ďalej, tieto veci nie sú až tak podstatné a dá sa prespať hocikde aj na šikmom mieste niekde vo svahu a podobne. A hlavne, ono sa o tom ľahko rozpráva no realita je iná, často človek nemá veľa možností, ideálnych miest je minimum, najmä ak sa nachádzaš v členitom teréne.

      S pozdravom
      skw

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s