Zimný zraz (03-06.01.2014)

Začiatkom nového roka sa uskutočnil z hľadiska účasti doposiaľ najväčší zraz v histórii slovenského bushcraft fóra. Zúčastnilo sa ho dohromady 24 ľudí z toho 6 členov nenocovalo, no prišli nás pozrieť, potriasť rukou a pobudnúť pri táboráku do zotmenia. Akcia sa konala na mieste, kde sme spolu s Attim, Rolom a Jurom pátrali po zabudnutých prameňoch. Asi každý pred zrazom v kútiku duše dúfal, že napadne dostatok snehu aby názov “Zimný” zraz bol skutočne opodstatnený, no nestalo sa a tak nás prvé januárové dni sprevádzalo pravé jesenné počasie. No aj napriek tomu sa medzi účastníkmi objavili také druhy zimnej výbavy ako napríklad sánky. Prečo, to sa dozviete v priebehu článku, prajem príjemné čítanie.

Vďaka Chameleonovi a jeho ponuke prenocovať uňho na chalupe som vyrážal na cestu v piatok dopoludnia. Cestoval som vlakom do Levíc, kde som sa spojil s Jurajom. Zastavili sme sa v Pacove, kde sme nalodili Peťa (Elév) a pred zotmením sme dorazili do Slatín. Zahájenie samotnej akcie bolo v sobotu ráno. Na miesto zrazu prichádzali účastníci po skupinkách. Vytvorili sa tri menšie tábory, každý tábor mal malý oheň. Juraj, Rolo a ja sme sa zložili v podstate na rovnakých miestach ako naposledy, teraz však chýbal Atti. No pridali sa Michal so Sallym, tiež Maco a Elév.

Jurko rozkladá holandské goráčové vreco.

Maco si napol hamaku hneď vedľa Juraja.

Sally s Michalom natiahli hamaky vedľa seba do pravého uhla, čo mi trochu pripomenulo prvý zimný zraz na Rokoši. Elév využil zátišie vytvorené veľkými celtami a poblíž postavil svoj malý bivi stan.

V priebehu zakladania tábora a stavania prístreškov nás poctili krátkou návštevou Modok, Tulipán a Majo. Chvíľu medzi nami pobudli, podebatovali, porobili nejaké fotografie a keď nastal ich čas tak sa pobrali ďalej za svojimi povinnosťami. Bolo dosť náročné pripravovať si prístrešok, všetko potrebné a popritom sa venovať aj ostatným naokolo tak, aby človeku nič neušlo.

Ja som sa zložil na starom miestečku trochu obďaleč. Od minula som tu mal odložené tri žrde, ktoré som predtým použil na konštrukciu sedačky, tie mi teraz prišli vhod. Trochu som experimentoval s vypnutím môjho prístrešku, celty som tentokrát zavesil na trojnožku, čím odpadlo použitie stredovej tyče, ktorá dosť obmedzuje pohyb vnútri. Tento spôsob je omnoho pohodlnejší a praktickejší. Vypnutie celty sa dá jednoducho korigovať posunom nôh trojnožky, čo je praktické napríklad keď napadá veľa snehu a celta pod ťarchou poklesne. Asi najväčším benefitom však je voľnosť pohybu vovnútri.

Neďaleko mňa sa utáborila Marcela. Jej prístrešok pozostával z dvoch spojených stanových dielcov rakúskej armády vypnutých do klasického Ačka. Na celty doma aplikovala vodeodolný záter a tento víkend mal overiť jeho funkčnosť. Ako testovanie dopadlo nájdete spolu s impregnačnými návodmi tu. Ďalšia zaujímavosť, s ktorou nás Marcela prekvapila bol nosný systém jej batohu (krosna). Tvorili ho obyčajné drevené sánky :) Sám som mal možnosť si tento batoh na chvíľu vyskúšať a myslím, že to vôbec nebolo zlé. Síce to nie je spôsob improvizovaného batohu ktorý by som ja osobne preferoval, no každopádne je to zaujímavé a dávam Marcelke +1 za kreativitu :). Sánky sa totiž v prípade snehovej pokrývky dajú použiť na pohodlné ťahanie nákladu, no a počas táborenia poslúžia ako praktická sedačka. Viac o tomto univerzálnom nosnom systéme si môžete prečítať tu.

Pod košatým dubom si postavil parádne biele típí Willy, spoločnosť mu robili Jačko a MichalTarbaj. Behom krátkej chvíle si svoje malé táborisko príjemne zútulnili. Lavičky, úhľadné ohnište, praktické vešiaky a rôzne ďalšie detaily napovedali, že sa jedná o skúsených trampov.

Presuňme sa k hornému táborišťu. Tu sa zoskupila partia Kuny, Finn, Carlos9780, Beaster a Macmatej.

Kuny spal na vyvýšenom drevenom lôžku vystlanom čečinou.

Tu je Finnov útulný brloh…

… a Macmatej si postavil igelitové típí.

V prítmí smrečiny, rozložili si stan Divox s Majkou.

V lese nechali pilčíci nakopené množstvo haluziny po ťažbe. Využil som príležitosť a povyberal vhodné kusy na výrobu závesu na ešusy. Ušetril som tak živé mladé stromky, prípadne konáre živých stromov.

Keďže nás bolo viac, hodil sa klasický hrazdový záves, na ktorý sa kvačkajú držiaky v tvare číslice 1. V dolnej časti držiaka je háčik na zakvačenie nádoby, ktorý sa dá jednoducho a rýchlo vyseknúť cez motýlikový zárez.

Keď bolo všetko dôležité porobené, prihlásil sa hlad. Stavil som na overenú značku – pečenú domácu slaninu s cibuľou.

Mmmmmm, slaninka do chrumkava upečená a cibuľka zmäknutá a sladká, presne takto to mám rád :).

Po nasýtení som sa pustil do konštrukcie sedačky z trojnožky a celty, aby som mal na večernú táborákovú seansu pripravené pohodlné posedenie. Osadenstvo sa presúvalo od jedného stanovišťa k druhému s cieľom zachytiť čo najviac deja. Pri návšteve horného tábora som postrehol na zemi pohodený malý práchnovec, nuž vzal som ho so sebou a vyrezal z neho amadou pre neskoršie spracovanie.

Taktiež som bol trochu vyvetviť statnú borovicu neďaleko, v navonok spráchnivených spodných kýpťoch sa ukrývali priam ložiská fatwoodu. Polienka sme naštiepali na tenké drievka aby si každý mohol vziať koľko potrebuje.

Nejakú dobu som pobudol aj pri bielom típku a trochu podebatoval s Willym a jeho partiou. Potom som postrehol, že Michal so sallym obďaleč napínali luky. Neváhal som a pridal som sa k nim, rovnako tak aj Beaster, Kuny a Finn. Strieľali sme do vyššie položeného suchého pňa, podarilo sa mi úspešne polámať niekoľko šípov.

Keď už takmer nebolo čím strieľať, napadlo nám, že by sme mohli skúsiť vyrobiť lepidlo a polámané hroty nanovo osadiť. V malej konzerve sme uvarili lepidlo zo smrekovej živice a na prach zomleného dreveného uhlia.

Prišlo aj na kresanie ocieľkou a skúšanie rôznych práchien. Sally priniesol množstvo ocieľok a hrudu limnokvarcitu, ktorú sme naštiepali na drobné kresacie kamene tak aby sa každému nejaký kúsok ušiel. Tu je Michal pri kresaní.

Po zotmení si každý našiel miestečko u táboráka a pohoda mohla začať. Za ladného zvuku gitary, trampské piesne niesli sa lesom. Pohodlne uvelebený v kresle, popíjal som citrónovú šumienku od Divoxa a vychutnával si príjemný večer v kruhu dobrých ľudí. Z ničoho nič sa mi pod nosom zjavil tanier s jednohubkami, Marcela a Majka pripravili chutný zákusok – rožky s cesnakovou nátierkou a kúskami ananásu. Okoštoval som z lakocinky, posunul tanier ostatným a podriemkával ďalej. Prejavil sa u mňa nedostatok spánku a medzi prvými som sa porúčal pod celtu. Len čo som zazipsoval spacák, ako by ma ktosi odpojil zo zásuvky. Pri trampskej piesni od táboráka, zaspal som ako batoľa.

Niekedy v noci, čas som nesledoval, som sa zobudil na silný vietor a dážď. Smerom od táboráka bolo počuť šuchot a nejakú aktivitu nocľažníkov, zrejme niektorí dobiehali zanedbané a zaisťovali celty proti vetru. Víchor fúkal ozaj silný, ani nepamätám kedy som taký naposledy v lese zažil. O svoje prístrešie som obavy nemal, kotvený som bol dobre a bol som si istý, že nadomnou nie sú žiadne mŕtve konáre, pretože som to kontroloval pri voľbe miesta. Spal som pokojne ďalej.

Celta od poslednej impregnácie drží stále výborne. Uvidíme koľko akcií zvládne kým bude potrebné opäť impregnovať.

Ráno sme sa zišli pri táboráku a rekapitulovali udalosti z noci. Akokoľvek hrozivo nočná víchrica vypadala, nič vážneho sa nestalo. Akurát komusi namokol spacák a z Jurajovej topánky sa v priebehu noci stal zrážkomer :). Dal som si suché raňajky – chlieb s cibuľou a klobásou a zamieril som na pokec ku chlapom od bieleho típí. Počas dňa sme sa venovali rôznym aktivitám, okolo obeda zopár odvážlivcov aj napriek zaťahujúcej sa oblohe vyrazilo na Ostrú Malenicu. U mňa zvíťazila lenivosť a ostal som v tábore.

Willy vytiahol niekoľko nožov od českého nožiara Petra Hrubého (“Buck”). Jeden z nich som podrobil menšiemu testíku základných bushcraftových úkonov. Batoning so smrekovým a hrabovým drevom, strúhanie operených polienok, škriabanie fatwoodu, kresanie firesteelom, či čistenie lieskovice chrbtom noža. Pár záberov z prevedenia jednotlivých úloh:

Toto je dosť zriedkakedy využívaná, no celkom pohodlná technika strúhania operených polienok. Ruka ktorá drží nôž je pevne opretá o koleno a ťahom drievka smerom k sebe vytvárame stružliny. Stačí trochu cviku a je možné celkom bez námahy vystrúhať decentný featherstick.

Nôž obstál v mojom mini teste veľmi dobre. Obzvlášť musím vyzdvihnúť chrbát noža, ktorý je zbrúsený na dve 90° hrany bez akéhokoľvek zaoblenia a výborne sa ním škriabal fatwood, kôra a aj kresanie firesteelom bolo bezproblémové. Držal sa mi v ruke veľmi pohodlne, nikde neotláčal. Na ostrí som po teste nepostrehol žiadne zmeny, nedošlo k žiadnemu znateľnému zatupeniu. Je však pravdou, že na dôkladný test ostria by som ho musel používať dlhšie a s rôznymi druhmi dreva. Jedinou takou negatívnou črtou na tomto noži bol z môjho pohľadu ten pieskovaný finiš. Na čepeli ostali po práci viditeľné stopy. Nie že by to bol pre mňa osobne nejaký problém, na dokonalý vzhľad si až tak nepotrpím, no niekomu by to mohlo vadiť, nakoľko sa to nedá odstrániť, jedine opieskovať nanovo. Inak hodnotím celkový výkon noža ako veľmi dobrý. Taktiež púzdro k nemu bolo kvalitne spracované.

Pred večerom sa vrátila partia z Malenice a hladní ako svorka vlkov sa všetci zbehli pri táboráku. Varilo sa niečo pod zub. Marcelkine kuchárske schopnosti sa nedajú prehliadnuť, kým na obed kuchtila guľáš s čiernymi ríbezľami, večer nám vykúzlila grilované mäsko. Juro tradične špagety s mletým masom a ja som sa pasoval s bokom slaniny a klobásy. Podvečer nás poctili svojou krátkou návštevou Root a Opossum. Zoznámili sme sa, pri táboráku pokecali o rôznych témach a keď sa zotmelo, odprevadil som chlapov k autu, cestou som sa stavil na studničke doplniť zásoby vody.

Neskôr sa opäť dostala k slovu gitara a v tábore zavládla výborná nálada. Majka ma zásobovala fajnými šumienkami od Divoxa. Kým partia popíjala varené vínko, ja som si vychutnával chladnú limonádu. Zrazu spev ustál a všetci uprene hľadeli na zálesáka, ktorý sa rozhodol vykonať veľkú potrebu pár desiatok metrov od tábora, prakticky na cestičke ktorou Divox s Majkou chodili k svojmu prístrešiu. Netuším čo mohlo dotyčného viesť k výberu tak nevhodného miesta, sú len dve možnosti, buď tráviace problémy alebo ľudská hlúposť. V tom prvom prípade by som to ešte pochopil, no aj tak si myslím, že aj keby som mal neviem akú ťažkú hnačku, zabehnúť hlbšie do lesa by som sa prinútil aj keby som to mal potom vytriasať z gatí. Možno sa to zdá nevhodné, že to tu opisujem, no myslím si, že by bolo nefér voči všetkým dotknutým účastníkom sa o tejto príhode v reporte nezmieniť.

Zvyšok večera som strávil u Willyho partie, kde sme diskutovali o zaujímavých témach od táborenia v típí, cez lukostreľbu až po samotné dianie na fóre. Počas večera padal mierny dážď, no to nijak nenarušilo naše debaty. Pobudol som pri ohni o čosi dlhšie než predchádzajúci večer.

Počas balenia vecí a príprav na odchod v pondelok ráno k nám zavítal nepozvaný hosť, tzv. vyššia moc. Našťastie boli medzi nami ľudia dostatočne komunikačne zruční, najmä Willy, ktorý orgánu ľudsky vysvetlil kto sme, čo sme a o čo nám vlastne ide. Orgán bol dostatočne chápavý človek a tak sa to zaobišlo bez akýchkoľvek problémov. Pobalení a pripravení na odchod, urobili sme ešte záverečné spoločné foto a ďalej už nasledovalo len neradostné lúčenie a odchod domov.

Tento “zimný” zraz bol z môjho pohľadu vydarený aj napriek niektorým nedostatkom. Jedná sa hlavne o neohľaduplnosť pri táborovom ohni – jeho nedostatočný manažment pri varení, ponechávanie smetí na posledného a vykonávanie serióznejších telesných potrieb doslova pár desiatok metrov od tábora. Verím však, že sa to do budúcna zmení a každý sa bude v lese správať s maximálnym rešpektom voči prírode a ostatným účastníkom.

Teší ma, že som spoznal niekoľko nových členov portálu, s ktorými som si na fóre doposiaľ len písal. Nepodarilo sa mi bližšie zoznámiť so všetkými, čo bolo spôsobené hlavne veľkým množstvom účastníkov a rozdelením osadenstva na tri menšie tábory. Dúfam ale, že sa mi to podarí na nejakej budúcej akcii. Z tohto zrazu som odišiel mimoriadne obdarovaný, som veľmi vďačný všetkým, ktorí sú za to zodpovední. Ďakujem každému, kto sa podieľal na uskutočnení tohto zrazu, veľká vďaka patrí Divoxovi za jeho originálne prívesky a tiež chalanom gitaristom – Elév, Beaster a Divox za utváranie tej najlepšej večernej atmosféry pri táboráku. Cením si aj návštevu tých členov ktorí boli pozrieť len krátko, podebatovať a potriasť pravačkou. Toľko z mojej strany k tejto portálovej akcii, teším na na budúce ročníky a zatiaľ sa lúčim s pozdravom – Ahooooj!

Reklamy
This entry was posted in Zrazy a akcie. Bookmark the permalink.

4 reakcie na Zimný zraz (03-06.01.2014)

  1. atti.hombre píše:

    Palec hore amigo…vdaka za report

  2. Marekk píše:

    Opět pěkné počtení!
    Tentokrát ovšem s trochou zklamání nad chováním některých účastníků )o:

    Sním o tom, že se i já jednou zařadím mezi účastníky některého z těchto fajn srazů.
    Marek

  3. Marcela píše:

    Děkuju Ti kamaráde, nejen za report, ale i za spoluúčast! A doufám, že se uvidíme zase někdy příště ;)
    PS: A jsem ráda, že mi to tu zase po čase dovolilo koment :)

  4. Spätné upozornenie: Sti Mar - FreeZone | Zimný portálový zraz 2014

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s