Tréning prežitia a Lean-To prístrešok (13-14.12.2013)

Chladné počasie ma čoraz viac ťahá von testovať svoje schopnosti a trénovať rôzne techniky prežitia. V piatok som vzal batoh s pár vecami a zamieril do lesa. Mojim cieľom bolo postaviť si za minimálnej pomoci moderného vybavenia prístrešok, v ktorom budem môcť prenocovať bez spacáka aj napriek nízkym teplotám. Hlavným dôvodom tohto tréningu však bolo nadobudnúť ďalšie cenné skúsenosti a na vlastnej koži zistiť, čo všetko to obnáša pripraviť sa na chladnú noc s využitím materiálov, ktoré poskytuje les.

Je jasné, že v dnešnej modernej spoločnosti je len malá šanca na vznik nejakej núdzovej situácie, kde by reálne išlo o prežitie, prakticky na veľkej väčšine nášho územia po niekoľkých kilometroch natrafíte na civilizáciu. Taktiež dnes už každý má mobil a tak v prípade núdze nie je obyčajne problém si pomoc privolať. No ja sa aj napriek tomu snažím nadobúdať zručnosti a vedomosti v oblasti prežitia. Napĺňa ma to pocitom sebaistoty a dôvery vo svoje schopnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že v prípade núdze, budú vzniknutá situácia a podmienky prostredia diktovať, aký postup zvolíte v danej chvíli, v závislosti od vašich priorít. Nie všade je možné vybudovať prístrešok a vlastne nie vždy je vôbec potrebné nejaký prístrešok stavať. Za relatívne priaznivého počasia, bez zrážok, sa úplne v pohode dá zvládnuť noc v lese ak máte dobrý oheň a dostatok paliva poruke. Prvým predpokladom úšpešného zvládnutia nejakej núdzovej situácie je byť vhodne teplo oblečený, pretože vaše oblečenie je vlastne váš najbližší prístrešok a vaša najsilnejšia zbraň v boji s poveternostnými podmienkami. O problematike prežitia a pripravenosti by sa dalo písať ešte veľmi veľa, no prejdem k veci a ďalej sa budem venovať popisu môjho tréningu.

V rámci môjho tréningu mi išlo o to poradiť si pri všetkých potrebných činnostiach s čo najmenším počtom nástrojov. Vzal som si so sebou z môjho pohľadu tie nadôležitejšie veci:

  • 1. Nádobu na prevarenie vody – V mojom prípade hliníková fľaša + hrnček. Kovová nádoba v ktorej môžete prevariť vodu je jedna z najťažšie nahraditeľných vecí za prírodný materiál z lesa. Umožňuje vám varom vydezinfikovať vodu z pochybného zdroja, roztopiť sneh, variť jedlo atď. Hrnček bol extra, pre pohodlnejšie lúhovanie a pitie čaju.
  • 2. Firesteel (Fireflash) – Veľmi spoľahlivý nástroj na založenie ohňa, pokiaľ s ním človek vie správne narábať. Kým v porovnaní so zápalkami má omnoho väčšiu životnosť, je tu však potrebná precíznejšia príprava podpalových materiálov, najmä voľba toho správneho práchna.
  • 3. Nôž Mora 511 – Nôž je pre mnohých najdôležitejší kus vybavenia. Pre mňa určite nie, v lese sa dá bez väčších problémov zaobísť aj bez noža. Omnoho dôležitejšie sú z môjho pohľadu nejaká spoľahlivá a energeticky nenáročná možnosť založiť oheň a prevariť/zohriať si vodu.
  • 4. Pílka Bahco Laplander. Pílka na svoju nízku váhu a pomerne malé rozmery poskytuje obrovskú výhodu v možnosti porcovania dreva.

Nechcel som to hnať do extrémov, určite by sa to dalo všetko zvládnuť aj bez noža alebo pílky. No napríklad bez tej pílky by stavba prístrešku bola o dosť náročnejšia, nakoľko budete obmedzení len na používanie určitých kusov dreva a nemôžete si na svoje potreby prispôsobiť kusy ktoré sú dlhšie, zakliesnené a podobne. Dá sa lámať drevo využitím páky medzi dvoma blízko stojacimi kmeňmi, no s dubovým alebo agátovým drevom to nie je také jednoduché.

Čo sa týka oblečenia tak som mal na sebe nohavice vz.85 + spodky, dvoje teplé ponožky, tri vlnené svetre a aby to bolo trochu zaujímavejšie, tak som svoj zimný kabát nechal doma a vzal si len ihličkovú blúzu. Je veľmi dôležité dbať na to, aby vaše končatiny boli v teple, nakoľko to podstatne ovplyvňuje vašu výkonnosť pri táborníckych činnostiach, najmä pri zakladaní ohňa vie narobiť znížená motorika rúk poriadne problémy. Preto mám vždy v chladnom počasí pri sebe zimné vojenské rukavice. Na nohách som mal zateplené čižmy, ktoré narozdiel od šnurovacej obuvi neobmedzujú prietok krvi do vašich chodidiel. Vlnená čiapka a kuklašál sú u mňa samozrejmosťou, pretože krk a hlava sú miesta kde dochádza k najväčšiemu úniku telesného tepla. Keďže teploty sa už niekoľko dní pohybujú pod bodom mrazu, vynechal som zo svojho vybavenia inak veľmi dôležité pončo. Mal som so sebou ešte lekárničku, mobil a malý teplomer na monitorovanie vonkajšej teploty.

Rozhodol som sa utáboriť na mieste s množstvom mŕtveho popadaného dreva, ktoré by poslúžilo ako stavebný materiál a palivo na noc. Taktiež sa tu vyskytovala breza, ktorej kôra je výborný podpalový materiál pri zakladaní ohňa.

Medzi dvoma borovicami som uvidel ideálne miesto pre môj prístrešok. Zvolil som si
Lean-To s jednou stranou položenou na zemi. Je viacero variánt tohto typu prístrešku, všetko závisí na okolnostiach a podmienkach prostredia, v ktorom ho chcete postaviť. Čo je ale podstatné, je to typ prístrešku, ktorý je závislý od ohňa. Bez neho je tento prístrešok neefektívny, dokáže jedine účinne blokovať vietor v prípade, že je správne orientovaný. V mojom prípade som však potreboval orientovať prístrešok tak, aby som nemal počas noci problém s dymom, to znamená postaviť ho súbežne s ohňom a prúdiacim vetrom. Cez deň prúdi vzduch spravidla nahor kopcom/dolinkou/úžľabinou. V noci je to naopak, vzduch klesá nadol. Toto je veľmi dôležitý poznatok, nakoľko zle orientovaný prístrešok veľmi ľahko môže spôsobiť, že sa celú noc budete dusiť. Prístrešok, ktorý využíva dlhý oheň by mal byť vždy orientovaný paralelne s ním a prúdiacim vetrom. Pochopiteľne, vietor neprúdi stále jedným smerom, no je dôležité sa pri stavaní riadiť hlavne podľa toho, aký smer vetra prevažuje.

Prvým krokom bolo nájsť vhodný kus dreva, ktorý bude tvoriť hlavný nosník prístrešku. Musí byť dostatočne hrubý, aby uniesol váhu drevnej masy bez prílišného prehýnania. Kmeň hrubý približne ako päsť by mal postačovať. Ja som našiel pekný rovný agát.

Prečo som sa rozhodol položiť jeden koniec nosnej priečky na zem aj napriek tomu, že som mal možnosť ho pripevniť v rovnakej výške o druhý strom? Lean-to s jednou stranou položenou na zemi má viacero výhod. Pri stavbe strechy nie ste odkázaní len na dlhé drevo, pretože ako postupujete nižšie tak môžete využívať aj kratšie kusy. Taktiež nosník si viete jednoducho nasmerovať podľa prúdenia vetra, kdežto pri klasickom Lean-to ste buď odkázaní na nájdenie vhodne orientovaných dvoch stromov, alebo použijete namiesto druhého stromu trojnožku z brvien.

Ďalšou, veľmi dôležitou výhodou je, že sa dá postaviť z opadu a mŕtveho dreva, čím nepoškodzujete živé dreviny. Je možné ho postaviť aj bez akýchkoľvek nástrojov, no to si vyžaduje trochu viac času, pretože pokiaľ nemáte možnosť drevo nejakým spôsobom porcovať, tak musíte vyhľadávať kusy vhodnej dĺžky a to vám potrvá trochu dlhšie.

Nosník som podoprel ďalším kusom dreva.

Na priviazanie ku kmeňu som použil borovicové korene. Tie slúžia ako výborný zálesácky povraz. Pokiaľ ešte nie je zem zamrznutá, dajú sa celkom jednoducho vykopať za pomoci naostrenej palice.

Na zemi som si pomocou dvoch brvien vytýčil obrys môjho jednoduchého lôžka. Dobre na to poslúžila suchá hladká borovica. Brvná som pomocou drevených kolíkov zaistil proti pohybu. Ďalej nasledovalo už len nosenie množstva mŕtveho dreva na samotnú strechu. Drevo som sa snažil opierať o nosnú priečku tak, aby vznikli pokiaľ možno čo najmenšie medzery medzi jednotlivými kusmi. Čím krajšie a rovnejšie drevo máte k dispozícii, tým ľahšie sa toto dá dosiahnuť. No v podstate nezáleží na tom aké drevo použijete, či je krásne rovné a suché, alebo krivšie a polozhnité. Pri tomto prístrešku sa dá využiť prakticky všetko. Čím viac kusov napakujete na strechu tým lepšie, viac vrstiev dreva je lepších, pretože zakryjete viac medzier.

Ďalej nasledovalo nahrnutie čo najviac hrabanky na strechu. V prípade snehovej pokrývky by som to zahádzal snehom, ktorý je vynikajúci izolant. Tu som pocítil absenciu ponča, ktoré by mi veľmi zjednodušilo nosenie veľkého množstva hrabanky aj z väčšej vzdialenosti od prístreška. No dosť pomohla aj moja ihličková blúza.

V podstate hotový Lean-to prístrešok. Ďalšie kozmetické úpravy som riešil neskôr, teraz bolo dôležité pustiť sa do dokončenia môjho lôžka.

Na okraji lesa som postrehol rásť “burinu” prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius), ktorého prútie sa vyznačuje veľmi dobrou pružnosťou a je tak výbornou náhradou čečiny z ihličnanov.

Pomocou blúzy som nanosil množstvo prútia k prístrešku.

Prvou vrstvou výstelky bolo obyčajné lístie. Snažil som sa zhrabať hlavne suché lístie zvrchu, pretože spodná vrstva lístia bola značne premočená a studená. Na to som napakoval prútie z prútnatca a lôžko bolo v podstate hotové. Kvôli nedostatku času som nemohol veľmi vyhľadávať niečo ďalšie, čo by som mohol použiť ako vrchnú, najjemnejšiu vrstvu výstelky a tak som sa musel uspokojiť s tým čo mám a pustil som sa do zhromažďovania paliva na blížiacu sa noc.

Našťastie dosť mi pomohli pilčíci, ktorí tu nechali na pospas živlom porozhadzované metrovice rôzneho druhu, ale najmä agát a hrab. No veľké metre je potrebné občas dopĺňať tenším drevom aby mal oheň čo najdlhšie ten správny šmrnc a tak som až do zotmenia približoval k prístrešku drevo približne o hrúbky zápästia. Pred zapálením táboráka som si ešte zbehol k malej bystrinke neďaleko tábora doplniť vodu na noc.

Tiež som nazbieral jemné materiály na samotné založenie ohňa, najmä suché borovicové ihličie a brezovú kôru.

Medzi dve hrubé metrovice som naukladal tenké drievka a vytvoril tak prvotnú podložku. Nasledovala príprava brezovej kôry na zachytenie iskry z firesteelu. Po zapálení naškrabaného malého kúska som priložil aj zvyšok brezovej kôry a následne borovicové ihličie, po ktorom sa táborák prudko rozhorel. Nebolo treba ani tenké raždie, len priamo tenké suché drievka.

Tento konkrétny typ prístrešku (Thermal mass Lean-To) funguje na princípe akumulovania tepelnej energie z ohňa do drevnej hmoty a jej následného vyžarovania smerom na okupanta. Časť tepelnej energie z ohňa je tiež priamo odrazená smerom na lôžko. Kľúčom k dobre fungujúcemu prístrešku je spočiatku vytvoriť natoľko veľký oheň, že sa vnútri nedá vydržať, čím sa vyhreje masa dreva z ktorej je prístrešok postavený. Následne keď oheň ustane, bude v prístrešku príjemne teplo. Čím hrubšie sú brvná použité na strechu, tým dlhšie dokážu udržiavať a vyžarovať nazhromaždenú tepelnú energiu. Ak chcete udržať počas noci dobrý hrejivý oheň, potrebujete nanosiť veľké množstvo paliva, viac než si dokážete predstaviť. V takomto prístrešku však môžete nocovať aj pri extrémne nízkych teplotách (údajne až -40°C).

Ďalším takým mojím bočným experimentom bolo otestovanie seba samého, ako sa dokáže moje telo a psychika vysporiadať s nedostatkom kalórií. Pretože počas situácie o prežitie obyčajne nemáte také vymoženosti ako je pečená slanina, alebo rôzne ďalšie vysoko kalorické jedlá. Jediné jedlo, ktoré som v ten deň mal, boli raňajky vo forme klobásy s chlebom a v priebehu dňa počas prestávok som zjedol pár hrstí šípok a trniek, ktoré som nazbieral cestou do lesa. Počas dňa som bol zamestnaný činnosťami takže som ten hlad až tak nevnímal. K večeru som však už pociťoval značný pokles energie, no vďaka horúcemu borovicovému čaju som to zvládol bez problémov.

Počas celého procesu stavania prístrešku, lôžka a prípravy paliva na noc som sa snažil dodržiavať pitný režim a predísť tak dehydratácii. Aj počas chladnej noci vonku je veľmi dôležité piť dostatok vody, najlepšie čo najteplejšej. To podstatne napomáha udržať hore vašu telesnú teplotu. Ja som si celú noc robil horúci čaj z nadrobno posekaného borovicového ihličia, ktorý je bohatý na vitamín C.

Aj keď toto celé možno vyzerá na pohľad romanticky a mnoho expertov vám bude tvrdiť aké je to super, v skutočnosti je to úplne naopak. Nevyspíte sa, pretože potrebujete často upravovať oheň a prikladať. Ak ste dostatočne psychicky zdatní, získate maximálne tak pár hodín spánku, slabšie povahy prebdejú celú noc. Lôžko, ktoré si vytvoríte z prírodných materiálov, nikdy nebude také pohodlné ako vaša posteľ doma.

Keď naložíte na oheň tak je v prístrešku veľmi horúco. Miestami až tak, že sa to nedá vydržať a musíte sa obracať ako kura na ražni. Keď trochu zmierni a horí optimálne, tak je vcelku príjemne, vtedy sa dá zaspať. Zobudíte sa na to, že vám je zima lebo oheň uhasol a drevá treba poposúvať prípadne opäť naložiť. A takto to ide dookola až do rána. A treba brať na vedomie aj to, že noc v zimnom období býva extra dlhá.

Ráno po rozbrieždení. Teplota počas noci sa držala na -3°C. Ak by som mal odhadnúť množstvo spánku, ktorý som získal dohromady, tak to budú približne 3 hodiny. Pobudol som v prístrešku až kým oheň neuhasol, na uhlíkoch som si urobil poslednú šálku horúceho čaju na odchod a nanosil som vodu na zahasenie z neďalekej bystriny. Moja energia bola veľmi nízka, ak by som v tej chvíli mal založiť oheň trením, tak to pravdepodobne nezvládnem. Len skúsenosť ako je táto spôsobí, že si naplno uvedomujete dôležitosť jedla a začnete si ho omnoho viac vážiť.

Počas odchodu domov ma potešil takýto pohľad na tri kusy srnčej zveri :). Ospravedlňujem sa za rozmazanú fotku.

Na záver by som chcel nejakým spôsobom zhodnotiť tento môj tréning. Stavanie prístrešku a zhromažďovanie palivového dreva na noc je drina, o to viac ak to robíte v sťažených podmienkach, hladní, bez nástrojov, alebo napríklad keď napadne sneh. Čiste teoreticky, ak by som sa zatúlal niekde v odľahlých lesoch (ak také u nás ešte existujú ;) a niekedy pred zotmením by bolo jasné, že musím ostať na noc v lese, tak určite nezačnem stavať takýto prístrešok, pretože na to treba pomerne veľa času. Namiesto toho by som to málo času, ktorý ostáva do zotmenia, využil radšej založením ohňa a zhromažďovaním dreva na noc. Prístrešok ako je tento by som asi volil v prípade, ak by som bol niekde nútený prenocovať viac dní bez moderného vybavenia akým je napríklad spacák a mal by som dostatok času na jeho vybudovanie.

Na to aby človek mohol objektívne posúdiť kvalitu svojho prístrešku v ňom najprv musí prespať, len tak môže povedať aké má chyby a čo treba zlepšiť. Na mojom prístrešku by som ešte viac popracoval na lôžku, upravil ho na vyvýšené a doplnil o ďalšie vrstvy ešte jemnejšieho materiálu. Lôžko bolo dá sa povedať najväčšou slabinou môjho prístrešia, nakoľko som dosť pociťoval chlad odspodu. Taktiež som zistil, že lôžko by malo byť čo najbližšie k stene/streche prístrešku, pretože ak tam necháte čo i len malý priestor, bude tadiaľ prúdiť chladný vzduch, čo je nežiadúce. Čím bližšie budete k zadnej stene tým je prístrešok “teplejší”. Je potrebné obmedziť zbytočný prázdny priestor na minimum, vtedy bude prístrešok fungovať najlepšie.

Počas tohto tréningu som sa tiež utvrdil v dôležitosti niektorých druhov vybavenia. Prial som si mať pri sebe celtu, karimatku, čelovku, alebo dobrú sekeru. Ale ono nie je problém postaviť prístrešok, keď máte k dispozícii sekeru a luxusnú rámovú pílu. V núdzovej situácii však obyčajne človek takéto vymoženosti nemá. Nosiť malú pílku je reálnejšie, napríklad aj vo forme zatváracieho noža (SAK). Jasné, že pílka na zatváracom noži nemôže konkurovať vo výkonnosti napríklad veľkej rámovej píle, no je lepšia než nič a s trochou trpezlivosti sa s ňou dajú prepíliť aj pomerne hrubé kusy dreva. Práve pre toto je potrebné trénovať stavanie prístreškov bez nástrojov ako je sekera a za sťažených podmienok, pretože v núdzovej situácii ich pri sebe pravdepodobne mať nebudete a zrazu zistíte, že ono to nie je až také jednoduché urobiť len holými rukami.

No nevylučujem, že si niekedy v budúcnosti nezatrénujem aj stavanie prístrešku so sekerou, len tak pre zábavu :). Treba mať však tieto veci na pamäti a vyskúšať si to aj bez nástrojov. Vtedy to má skutočne zmysel. Čím viac tréningu absolvujete v sťažených podmienkach, tým lepšie sú vaše šance na zvládnutie skutočnej situácie o prežitie. Len keď človek zažije niečo takéto, tak si začne skutočne uvedomovať dôležitosť toho, byť stále pripravený, mať so sebou to správne vybavenie a nikdy nepodceňovať situáciu. Snažil som sa tento článok neokresať len na samotný prístrešok a jeho vybudovanie, ale zároveň priniesť čitateľom a členom slovenského bushcraft fóra reálny pohľad na toľko omieľaný a “coolový” survival.

This entry was posted in Bushcraft, Prístrešky. Bookmark the permalink.

30 reakcií na Tréning prežitia a Lean-To prístrešok (13-14.12.2013)

  1. chameleonsk píše:

    Priateľu, viacero prekvapení som našiel v článku. Otázok bude viacero k tomu. Každopádne, gratulujem k tvojej cennej skúsenosti a ďakujem za to, že si sa s týmito skúsenosťami podelil bez rôznych režisérskych, scénaristických a dramaturgických “serepetičiek”.

  2. Lesní želva píše:

    Užitečná zkušenost, a hlavně holá nepříjemná pravda, vyřčená bez okolků. Díky za tento článek, věřím, že spoustě lidí otevře oči. Upřímně doufám, že nebude poslední. Romantika je hezká věc, ale realita je někde jinde. Díky!

  3. marekkostal píše:

    Pěkné počteníčko. Na noci, kdy člověk v lese nezamhouří zimou oka, se nezapomíná ((o:
    Děkuji za další krásný, poučný, motivující a inspirující článek

  4. rudolix píše:

    palec hore a klobuk dolu “survivalista” inspiracia velka ale stale u mna prevlada ten lenivejsi zimny medved :) ale taketo nieco tiez planujem vyskusat, uz len koli tomu zistit hranice. dakujem za perfektny popis aj info o vetre v noci, to som netusil

  5. Majo píše:

    Výborný článok. Patrí ti uznanie, že si v skutočných podmienkach overil možnosti prežitia s minimálnou výbavou a vyvodil z toho aj závery. Na rozdiel od ľudí, ktorí bezhlavo šíria rôzne mýty, polopravdy alebo úplné nezmysly.

  6. finncrown píše:

    Si PAN a velky GURU v tom co robis a ako sa o to s nami delis. Velka ucta a uznanie. Vdaka ti.

  7. beaster píše:

    Wau paradny poucny clanok … najmä tie Tvoje postrehy co bolo OK a co by si urobil inak a preco by si to tak urobil. Fakt poucne. Diki

  8. šutrák píše:

    Velmi dobry clanok….zaujimalo by ma, ako by sa zmenili podmienky, kebyze pouzijes termofoliu na prikrytie na noc. Ja osobne nosim termofoliu v KPZ, no nikdy som ju realne neodskusal. Este raz dakujem za velmi dobry prispevok, a tiez pochvalim cely web, vela inspiracie som tu nasiel.

    • SKW píše:

      Nazdar šutrák! :) Vďaka za komentár a pochvalu! Termofólia je dobrá vec… ja by som ju v tomto prípade nepoužil na zakrytie ale ak by som mal povraz tak by som ju napol tesne za seba o strechu toho prístreška… vďaka tomu by teplo od ohňa bolo efektívne odrazené smerom na lôžko, teda na mňa.

      Ďakujem aj všetkým ostatným za komentáre! Som rád, že si z článku každý niečo odniesol. Určite budem pokračovať v trénovaní a skúšaní rôznych nových vecí.

      S pozdravom
      skw

      • šutrák píše:

        Este komentar k tym -40 stupnom. To uz by bolo fakt o preziti (minimalne omrzliny 2-3 stupna) stravit noc v tak chladnych teplotach a bez spacaku. S nedostatkom jedla a vody este horsie. Byvam nejaku dobu v severnej skandinavii, mam trocha skusenosti s teplotami pod -30, i ked nikdy som neskusal spat vonku v tak chladnych teplotach…Najviac -15, aj to v sneznom pristresku. Pri teplote nizsej ako -30 sa zacina stazene dychanie, kedze vzduch nema ziadnu vlhkost a pri -40 to uz pripomina astmaticke dychanie. V tychto podmienkach stavat pristresok by bolo dost vycerpavajuce, akakolvek cinnost je velmi namahava, hlavne pre stredoeuropana (miestni su zvyknuti trochu viac). Ako si napisal radsej stravit energiu zbieranim dreva a poriadne zakurit…

      • SKW píše:

        Vďaka za komentár a cenné info z prvej ruky! Ja veru nemám skúsenosti s teplotou -40C. Tento prístrešok je však podľa expertov typickým práve na prežitie v subarktickom prostredí, v boreálnom lese a tajge, samozrejme s určitými úpravami (vyvýšené lôžko, reflektor ohňa atď.). Preto je tam to slovíčko “údajne”, je to údaj ktorý uvádzajú niektorí experti naprežitie. Sám to s určitosťou tvrdiť nemôžem, nakoľko som to nezažil… ale priznám sa, že som do tejto problematiky natoľko zanietený, že by som bol ochotný to v takýchto podmienkach skúsiť ak by som na to mal príležitosť. Samozrejme nie o hlade a s lepším vybavením, do tajgy by som bez dobrej sekery a perového spacáku asi nevkročil. Viem si však predstaviť, aký to musí byť extrém a uvedomujem si riziká. Pri -30-40 môže človek aj za tie najmenšie chyby zaplatiť veľmi, veľmi draho.

      • šutrák píše:

        Ja by som asi osobne isiel do snezneho pribytku pri tychto teplotach, teplota by sice nebola taka ako pri najvacsom ohni, no celkom stabilna na dobry spanok v perovom spacaku. Ale ako hovoris, za pokus to stoji, ked mas odhodlanie, drzim palce, ze raz bude prilezitost na tajgu a -40…ak by si mal cestu cez severne Svedsko v tuto zimu, tajgu mozem zabezpecit no teploty moc nie :)

      • SKW píše:

        Všetko to záleží od podmienok prostredia :) Ak je dosť snehu, tak záhrab alebo sypané iglooo – quinzee je ideálny prístrešok. Lean-to je vlastne možnosť do suchej zimy bez snehu… neviem či tam hore vôbec také niečo máte, zrejme asi nie :)

        Vďaka za ponuku, keď pôjdem okolo tak dám vedieť ;-) Určite by som niekedy rád navštívil Lapland…. kedy, to ale zatiaľ neviem.

        Všetko dobré!
        skw

      • šutrák píše:

        Hmm, Škandinavia nie je moc na suché zimy. Tu kým príde poriadny mráz, tak je aspoň pol metra snehu. Golfský prúd a atlantické fronty nám donesú veľa zrážok…Takisto je to s ľadom na jazerach, takmer nikdy nie je priehladný, lebo pomedzi mrznúce dny nasneží. To skôr začiatok zimnej sezóny v Sibírskej tajge, či na Aljaške má vhodné podmienky na suchú zimu.

  9. Rolf píše:

    Pekný, romantický večer pri ohni, dobrý tréning a zároveň užitočné poznatky pre ostatných z toho plynúce…:-) Chcel by som ešte poznamenať, či by nebolo vhodnejšie postaviť menší (nižší) prístrešok, možno by bolo v ňom teplejšie a lôžko by možno bolo dobre spraviť z viacerých takýchto dlhých “guľatín”,poukladaných pri sebe, alebo na tieto dva trámy krížom poukladať po celej dĺžke polámané vhodné konáre, tým by vznikla nejaká drevená “posteľ” nad zemou a na ňu by sa potom ešte dala v potrebnej hrubej vrstve tá “travina” a lístie, aby “lôžko” nebolo tvrdé a dalo sa na ňom ležať… Možno by bolo tak na ňom teplejšie… Ale to len tak nahlas “rozmýšľam” a filozofujem…:-D Veľmi dobrý článok…:-)

    • SKW píše:

      Nazdar Rolf, vďaka za komentár, som rád že sa článok páčil! Toto je len začiatok! ;-) Určite to nie je môj posledný prístrešok, budem experimentovať s ďalšími vecami ako je vyvýšené lôžko, ohňový reflektor, fínsky oheň atď atď. Teraz by som aj ja urobil radikálne zmeny na tomto prístrešku, lebo po noci v ňom viem posúdiť jeho slabiny… Kvôli času som rád že som stihol čo som stihol, no keď pôjdem prenocovať ďalšiu noc, tak ho určite nejak vylepším! :)

      S pozdravom
      skw

  10. Joda_cz píše:

    Po namáhavím dni v práci jsem rád za kvalitní počtení. Bohužel musím teď překonat pracovní období. Věřím že letošní zimu ještě stihnu a příště budeme fičet duo ;)

    • Joda_cz píše:

      málem bych zapoměl… chtěl si slyšet nějakou kritiku k tvému článku a postupům. Že prý kamarádi jen nechválí ale upozorní i na nějakou tu chybu. Tak tady jednu máš: “kde máš vousy vole” :D jdeš dělat survival do lesa a oholíš si přirozenou izolaci na papule ;)

      • SKW píše:

        A sakra, to som posss… To vieš, zlacneli žiletky tak sa udržujem v kultúrnom stave :) Dosť čo stále dymím smradom.

        Vďaka za koment kamoš! ;)

  11. Peter píše:

    Úctivá poklona, klobúk dolu. Minulý týždeň som strávil na nočnej poľovačke len tri hodiny na deke pod stromov a poviem bola to riadna fuška, zima sa priam drala pod kožu, super článok s pozdravom

  12. Quonab píše:

    Ahoj, jen taková připomínka – k tomuto typu přístřešku je vhodné používat tzv. odrazový oheň tj. nasměřovat zástěnou co nejvíce tepla přesně tam kam je potřeba. Díky za článek. Lesu Zdar!

  13. Palo píše:

    Ahoj,
    na úvod musím konštatovať, že som si práve prečítal veľmi dobrý a poučný článok, klobúk dole. Z článku mám pocit, že máš dosť skúseností s prežitím, ale ak sa budeš túlať zimnou a nezasneženou prírodou, skús pre bivak použiť aj nasledujúci starý trampský “recept”: ak už máš nachystaný materiál na lôžko (drevo, tráva, lístie …) a veľký oheň, vykop plytkú jamu šírky cca 40-50 cm, do hĺbky tak na 15-20 cm (podľa mojej skúsenosti stačí tak okolo 15 cm) a na dĺžku od krku aspoň po zadok, rozprestri veľa horúcich uhlíkov do jamy, môžu sa pridať aj rozpálené kamene ak sú k dispozícii. Čím viac kameňov a uhlíkov, tým lepšie. Potom to prekry vykopanou zemou a najlepšie je dať na vrch mačiny, teda trávové trsy. Na takto pripravené miesto ulož materiál pripravený na lôžko. Zakrytá pahreba bude vyžarovať teplo niekoľko hodín a pomerne dobre ochráni telesné jadro od podchladenia odspodu (alebo “od spodu”? neviem :-)). Doporučujem vyskúšať priamo v akcii množstvo pahreby a hĺbku výkopu, samozrejme to závisí od teploty, vetra, vlhkosti podkladu atď., aby sa človek na začiatku neopekal ako prasiatko s jabĺčkom v papuľke a na konci nemrzol. Je však potrebné dať pozor aj na spodok jamy, aby uhlíky neboli až v koreňovej sústave stromov, lebo živicou nasiaknuté korene môžu začať tlieť a neskôr prerásť do lesného požiaru. Po prenocovaní treba samozrejme aj skontrolovať stav uhlíkov v jame a prípadne zahasiť.
    Ešte raz veľké plus za dobrý článok! Veľa šťastia na cestách!!

    • Renci píše:

      Jednoznačne peckový tutoriál pána zálesáka. A práve aj takéto komentáre sú vítané a velmo užitočné pre ľudí. Môžu vedieť čo si do toho prípadne doplniť aby tak vychytali čo najviac muchy. :).. Super, ďakujem.. A najmä je to super aj pre ľudí, ktorí to tu vidia aj po niekoľkých rokoch. Ďakujem za dobré skúsenosti. Zatiaľ som spával v spacáku a v stane alebo niečím podobnym, takze určite je to rozdiel, ale veľmi mám rád prírodu a poznám a spoznávam jej tvrdú tvár, drsnú, práve tá ma tiež fascinuje a láka. Mám rád prírodu aj všetko čo je s ňou späté a tento web je asi ten najlepší v cz/sk pre mňa aký som kedy videl. Super..

  14. MAYL píše:

    Impressive work.
    Greetings and thank you from Germany.

  15. Miňo píše:

    Máš talent komentovať a popisovať svoje zážitky.. veľmi dobre sa to číta :)

  16. Milan píše:

    Ahoj! Prosím ťa aký je tvoj názor na nádoby z Al, lebo vlastne ty ich používaš stále, vieš veľa sa o tom teraz píše, tak by som chcel vedieť aj názor človeka, ktorý používa takýto riad často. S pozdravom Milan

    • SKW píše:

      Ahoj Milan! Ja používam hliníkovú fľašu a ešus prakticky stále, sú to základné predmety mojej výbavy. Zrejme chceš poznať aj môj názor na teórie o tom, že používanie hliníkového riadu vedie k Alzheimerovej chorobe. Popravde, ja nie som vedec, no pokiaľ viem, tak to nikdy nebolo spoľahlivo preukázané, sú to len špekulácie. Ja osobne si myslím, že je to len marketingový ťah, ktorého cieľom je zdiskreditovať hliník a zvýšiť predajnosť nádob z nerezu, titánu a ďalších moderných materiálov. Moji predkovia používali hliníkový riad celý život a žiaden z nich nemal Alzheimera.

      Hliník je perfektný materiál pre zálesáka. Má vynikajúcu tepelnú vodivosť, vodu zovrieš rýchlejšie než v nereze. Pri varení sa teplota rozkladá rovnomerne do celej nádoby a jedlo sa nepripeká na jednom mieste. Navyše, z hliníkového ešusu sa dá vyrobiť improvizovaná chladnička, ktorá funguje na princípe evaporácie. Tú ocení človek najmä keď chce v letnom období v lese udržať niektoré potraviny (maslo, vajcia atď.) čo najdlhšie čerstvé. Stačí ešus zabaliť do mokrej ľanovej utierky a odparovaním vody sa obsah vnútri ochladzuje. Taktiež hliníková fľaša, keď si na ňu ušiješ filcový obal, môžeš si v letných horúčavách efektívne chladiť vodu (preto mali staré čsľa čutory filcové obaly). Nízku hmotnosť hliníkového riadu snáď netreba ani rozoberať. Ja veru neplánujem hliníkové vybavenie meniť, som s ním nadmieru spokojný. Budúcnosť je v alumíniu! ;-)

      S pozdravom
      skw

  17. bushcraftercz píše:

    Bezva aktivita kamaráde…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s