Zraz v Belušských Slatinách (28.11.-01.12.2013)

Na prelome novembra a decembra som spolu s priateľmi z bushcraft-portálu vyrazil na pár dní do lesa. Roland naplánoval prieskumnú akciu, ktorej cieľom bolo prebádať vybranú oblasť a nájsť pomocou mapy dve zabudnuté studničky. Taktiež sa poohliadnuť po mieste na zimný portálový zraz, ktorý je naplánovaný na začiatok januára. Cez víkend prevládalo sychravé počasie, teploty okolo nuly, občas padal sneh alebo zamrznutý dážď. To však nijak neovplyvnilo naše plány, v piatok ráno sme sa utáborili na Rolandovom obľúbenom mieste, kde sme zotrvali do nedele rána. V sobotu sme podnikli pohodovú vychádzku smerom k neznámym prameňom.

Keďže chlapi si vzali na piatok dovolenky, umožnilo nám to vyraziť už vo štvrtok poobede, čím sme získali čas naviac a tak nebolo treba nič náhliť. Na miesto zrazu som cestoval vlakom, spoločnosť mi robil Atti-hombre. V Leviciach nás nalodil Juraj1974 a po krátkej, no veľmi príjemnej zastávke u neho doma sme sadali do jeho nového Festra ;) a pokračovali v ceste. Pred zotmením sme dorazili do Slatín, kde nás už Chameleon_sk vítal z verandy svojej chaty. Na chate zanedlho zavládla tá správna atmosféra, ohník v kozube pomaly praskal a my sme debatovali o aktuálnych udalostiach a zážitkoch. Roland nás pohostil výbornými jemne pikantnými húrkami, o ktorých sa mi potom snívalo celý víkend. Keďže sme nechceli nič siliť a rozkladať tábor za tmy, tak zo štvrtka na piatok sme prespali na chate a do lesa sa vyrážalo hneď nasledujúce ráno po raňajkách.

Piatok ráno. Zakrátko sme dorazili na predpokladané miesto tábora. Okolitú krajinu pokrýval jemný snehový poprašok, ktorý dodával lesu svieži ráz. Pľac na ktorom sme sa rozhodli nocovať, už Rolo a Juro dobre poznajú, z jari tu táborili spolu so svojimi synátormi a kamarátom Macom. Dostatok rovnej plochy na stavbu prístreškov a zdroj pitnej vody bol neďaleko vo forme pekne udržiavanej studničky. Trochu kazil skóre nedostatok dobrého paliva, väčšinu mŕtveho dreva tvoril práchnivý mokrý hrab.

Roland, Atti a Juro sa zložili poblíž malej kôpky dreva, ktorá ostala z jari. Roland si zavesil hamaku medzi dva buky a nad seba vypol do prudkého sklonu DD-celtu.

Atti napol svoju celtu hneď vedľa neho. Svoj veľký šelter nedávno zmenšil na praktickejší rozmer.

Juro nocoval v holandskom bivi vaku pod celtou od Tenth Wonder.

Ja som sa zložil trochu ďalej na rovinke kde nebola zem dorytá od diviakov a miestami trčalo nejaké to steblo trávy. Jemne som odhrnul topánkami vrstvu snehu tak, aby nejaké lístie ostalo podomnou ako izolácia. Celtu som vypol pomocou lieskovice a vnútri som si podlahu vystlal smrekovou čečinou, čím som predišiel vytvoreniu blaťavej masy hliny a lístia v mojom prístrešku.

Hneď ako som mal prístrešok hotový, vzal som sekeru a zamieril som do smrekového lesíka neďaleko. Keď niet brezovej kôry alebo mastného smolnatého dreva z borovice, na rozloženie ohňa poskytuje najlepší materiál smrek. Jeho spodné vetvy odumierajú a poskytujú tenké raždie. A keďže hustá koruna smreka tvorí ťažko priepustnú “strechu” väčšinou býva raždie suché aj v nepriaznivom počasí. Nalámal som za priehrštie raždia a pobral sa nazad rozložiť táborák.

Rutina príprav pri zakladaní ohňa. Platforma z naštiepaných drievok izoluje prvotný plameň od vlhkej zeme a po rozhorení poskytne aj trochu paliva odspodu.

S Jurom sme sa pustili do spracovania paliva.

Postavili sme zovrieť vodu na kávu a čaj. Priniesol som sušené šípky a tak bolo o prísun vitamínu C postarané. Atti staval okolo ohňa ohrádku z mokrého dreva aby trochu preschlo.

Kým si Atti s Rolom vychutnávali kávičku, ja s Jurom sme si zaliali vylúhovať šípky s medom.

V takýchto vlhkých podmienkach, kedy je každý peň premočený, niet nad suché a pohodlné miesto na sedenie. Zo smrekových suchárov som si postavil svoje obľúbené zálesácke kreslo.

S Rolom sme sa vybehli poobzerať po nejakom lepšom palive než je nahnitý hrab a vlhký smrek. Zastavili sme sa na čistinke s výhľadom na vrchol Ostrej Malenice (909,2 m n.m.).

Tam hore muselo byť čarovne, stromy sa beleli od snehu a námrazy.

Po troche bádania sme natrafili na padnutý dub. Za pomoci sekery a rámovky sme nachystali zopár hrubých vetiev a stiahli ich za lanom do tábora. Z oblohy začal padať jemný primrznutý dážď.

Kým sme posťahovali nachystané drevo do tábora, Juro ho pekne naporcoval na klátiky. Všetko podstatné sme mali porobené, nasledoval už len oddych, posedávanie okolo táboráka a varenie chutných pokrmov. Spočiatku sme mali ešus zavesený nad ohňom len pomocou zhnitého konára a ten nám neskôr vypovedal službu. Zhotovil som teda trochu lepší, výškovo nastaviteľný stojan.

Juraj sa podujal na prvé varenie v novej nádobe zaujímavého tvaru s príznačným názvom – UFO. Dovnútra napakoval zemiaky, kuracie mäsko, slaninku, cibuľku a zahrabal do horúcej pahreby. No a tu je výsledok :). Včerajší neskorý odchod do postele sa podpísal na účasti pri táboráku v tento večer. Posedeli sme len do zotmenia kým bolo čo vyjedať z ufa a pozaliezali sme pod celty.

V noci som sa prebudil na zvláštny šuchot, akoby sa veverice sánkovali po mojej celte. Nadránom začalo snežiť a nazbieraný sneh sa v hromádkach kĺzal po celte dolu. Vytrčil som ruku von cez chlopňový otvor v celte aby som posúdil vonkajšiu teplotu. Nebolo nejak extra chladno, odhadom okolo nuly, možno pár stupňov mínus. Zakuklil som sa naspäť do teplého spacáka a spal ďalej. Ráno som sa prebudil na čulý ruch od táboráka, kde sa už chlapi snažili oživiť oheň a pripraviť niečo teplé na zohriatie. Veľmi sa mi nechcelo vyliezať z útulného pelechu, no môj mechúr mi nedával na výber.

Celtu som prednedávnom naimpregnoval a s výsledkom som veľmi spokojný. Aj najviac testované kraje celty, ktoré boli v podstate celý víkend pokryté mokrým snehom a vlhkým lístím obstáli veľmi dobre a boli len jemne navlhnuté.

Po raňajkách nasledoval hlavný bod programu, pátracia akcia po dvoch neznámych prameňoch. Atti sa prihlásil, že ostane strážiť tábor. Vyrazili sme naľahko, vyzbrojení mapou a kompasom.

Najprv sme šli pohľadať vzdialenejší prameň. Postupovali sme dolu malou úžľabinou s množstvom popadaného dreva, podľa mapy mala tadiaľto viesť lesná cesta, no tá žiaľ nebola často používaná a po čase zarástla.

Stará lesná cesta nás vyviedla von z lesa na malú lúčku. Boli sme v podstate na mieste, kde by sa prameň mal podľa mapy nachádzať, no nejaksi sme žiaden nepostrehli. Mapy od VKÚ Harmanec sú podľa môjho názoru jednotkou u nás a preto nebol dôvod im neveriť. Už sme začínali mať pocit, že prameň pravdepodobne zanikol, keď sme na lúke blízko lesa spozorovali prameniskovú vegetáciu – sitiny. Tie sú indikátorom vyššej hladiny vody v pôde. Dali sme si menšiu prestávku pod smrekmi na okraji lesa a začali sme dôkladnejšie prehľadávať dané miesto. Rolandovi udrel do očí široký hnedý pás lístia, ktorý svietil v kontraste s bielym snehovým popraškom. Pomocou palíc sme odhrabali z prameňa lístie a prečistili ho najlepšie ako sa v tej chvíli dalo. Voda vyvierala z kamenného podložia pod veľkým starým pňom.

Nemali sme veľa času na vyčkávanie kým sa studnička úplne vyčistí. Na kamennom podklade už však bolo vidieť ako sa krásne voda prečisťuje. Chcelo by to postaviť nad prameň peknú striešku, najlepšie z veľkých kameňov, ktoré narozdiel od dreva vydržia roky. Inak sem každý rok napadá halda opadu a diviaky si tu urobia jedno veľké bahnisko.

Vyšliapli sme nahor smerom k lesnej ceste vedúcej po vrstevnici. Lesom sa zakrádala hmla a viditeľnosť pomaličky klesala. Boli sme rozhodnutí, že druhý prameň už hľadať nebudeme, nakoľko by sme došli do tábora za tmy.

Juro však z cesty zbadal rovnaké hnedé pásy lístia, ktoré znamenali, že sme našli náš druhý vyznačený prameň. Voda tu vyvierala na viacerých miestach. Zišiel som dole pod výtoky až k ďalšej lesnej ceste idúcej súbežne.

Tu bolo niečo, čo sa podobalo na zdroj pitnej vody. Aj tu však bolo napadané množstvo lístia. Juro vzal hrubší konár a vyčistil trochu prameň i jeho odtok. S trochou práce by sa aj toto miesto dalo premeniť na peknú studničku, kde by sa náhodný okoloidúci mohol napiť.

Kúsok od prameňa bola na starom buku pripevnená malá skrinka s pannou Máriou.

Posilnení dobrým pocitom, že sa nám podarilo nájsť oba pramene, vydali sme sa na cestu späť.

Pohľad na vrch Butkov (764,6 m n.m.).

Zasnežené vrcholky stromov na Ostrej Malenici. Rád by som niekedy vyšlapal nahor, snáď v blízkej budúcnosti na zimnom zraze.

Na Podmalenici sme si chvíľu pochutnávali na sladkých šípkach.

Vrátili sme sa vylačnutí ako vlci. Atti nám pripravil teplý šípkový čaj na zahriatie a len čo sme trochu vyfúkli paru, začala sa príprava jedla. Juro varil špagety a ja mix slaniny, cibule a fazulí.

Juro napĺňa ufo ingredienciami, tentoraz pridal aj nejaké klobásky. Život mu strpčoval štipľavý dym z prašivého, resp. práchnivého hrabu ;).

Ja som medzitým skúšal urobiť menší pokus. Namočil som ponožku a navliekol ju na svoju švajčiarsku hliníkovú fľašu. Následne som do fľaše nalial vriacu vodu a povesil ju na konár. Išlo o to vyskúšať, či sa týmto spôsobom dajú vysušiť ponožky.

Hliníková fľaša s horúcou vodou vo vnútri funguje ako radiátor. Presvedčil som sa, že dokáže v pohode vysušiť aj mokrú ponožku. Je to skvelý trik ako si počas viacdňového pobytu vo vlhkom prostredí môžete vysušiť navlhnuté, či nebodaj premočené ponožky. Ak fľašu navyše povesíte v blízkosti táboráka, tak vysušenie podstatne urýchlite.

Lyžice v rukách a čakali sme. Zanedlho ufo vyletelo z pahreby a my sme sa naň vrhli ako kŕdeľ supov. Luxusné žrádielko no čo vám poviem. Naplnili sme bruchá a nejakú chvíľu sme kecali pri praskajúcom ohni.

Na noc som si do spacáka vzal svoju fľašu naplnenú horúcou vodou. Obalil som ju ponožkami a šup s ňou k nohám. Je to vynikajúci spôsob ako si za pár minút vyhrejete spacák.

Ráno sa mi vôbec nechcelo vyliezať z teplučkého spacáka. Čakal nás skorý odchod najmä kvôli vlakovým spojom. Oheň sme už nerozkladali, dohodli sme sa, že sa naraňajkujeme u Rolanda na chate, kde sa akcia oficiálne ukončí. Zbalili sme celty, poupratovali táborisko a rozlúčili sa s týmto pekným miestom.

Na záver mi neostáva nič iné, len pri spoločnej fotke poďakovať parťákom za pohodovú akciu, výborné jedlo a výpomoc s logistikou. Ak všetko dobre pôjde a hviezdy nám budú naklonené, uvidíme sa čoskoro na zimnom zraze. Dovtedy AHOJ priatelia!

This entry was posted in Zrazy a akcie. Bookmark the permalink.

10 reakcií na Zraz v Belušských Slatinách (28.11.-01.12.2013)

  1. chameleonsk píše:

    Priateľu, vďaka za pomoc pri hľadaní a príjemnú spoločnosť pri prašivom hrabe :-D K studničkám sa vrátim z jari. Aj so stavebným náčiním a materiálom. Bola by škoda prísť o tie studne, hlavne ak sú v mapách značené.

  2. atti.hombre píše:

    Pre mňa pekná bodka za kalendárnym rokom v príjemnej spoločnosti…vďaka amigos

  3. Pavel píše:

    Ahoj, čím jsi plachtu impregnoval? K tomu vyhřátí místa na spaní se dá ještě použít kámen zahřátý v blízkosti táboráku, ale to rozhodně není tak praktické jako láhev s horkou vodou ve spacáku. S kamenem ve spacáku se asi člověk moc dobře nevyspí :-)

    • SKW píše:

      Ahoj Pavel!
      Máš pravdu, nahriate kamene sú veľmi efektívne. No sú použiteľné keď človek spí v prírode naostro – bez spacáku, v oblečení, na lôžku z prírodných materiálov, čečiny atď. V spacáku to ako hovoríš nie je veľmi ideálne riešenie.

      Na impregnovanie som použil kamenec – síran hlinitodraselný KAl(SO4)2 a postupoval som podľa tohto návodu – http://www.bushcraft-portal.sk/forum/viewtopic.php?f=11&t=58

      S pozdravom
      skw

  4. Juraj1974 píše:

    Dovolim si podakovat za pekny clanok pri citani ktoreho som sa opat vratil do pokojnej atmosfery lesa a dymu z toho prasiveho hrabu ;-) Vdaka. Vidime sa opat v lese.

  5. Puštík píše:

    Ahoj, děkuji ti za pěknou reportáž a krásné fotky. Hned mám lepší náladu. Všiml jsem si, že jsi používal sekeru značky Hultafors. Jaký máš na tuto sekeru názor?

    • SKW píše:

      Ahoj Puštík! Vďaka za komentár! Švédske sekery z dielne Hultafors používam už niekoľko rokov a som s nimi nadmieru spokojný. Spomedzi najznámejších troch švédskych dielní (GB, SAW, HB) sú sekery od Hult Bruks, alebo ak chceš Hultafors najlacnejšie a pritom sa podľa mňa kvalitou v pohode vyrovnajú aj tým drahším.

      Sú tu však niektoré detaily ktoré treba pred kúpou Hultafors zohľadniť. Sekery Hultafors (aspoň u rady Agdor) nie sú od výroby tak dokonale nabrúsené ako od Gränsfors Bruks (GB), ktoré preslávil Ray Mears, alebo Wetterlings (SAW). Hultafors majú na ostrí fazetu. Čiže na to aby Ti sekera podávala najvyšší výkon, ju budeš musieť dobre nabrúsiť. Ja som fazetu odstránil pilníkom a sekeru som si nabrúsil do jedovatého štíhleho konvexu. Tiež som vyleštil čepeľ od ostria až po logo HB, čo pomáha aby sa sekera nezasekávala v dreve, ale naopak dala sa ľahšie vytiahnuť.

      Vyleštené ostrie nemá prakticky žiadne trenie a sekera po dopade a zatnutí do dreva ide hlbšie a následne doslova sama vyskakuje von. Ďalšia vec, sekery Hultafors rady Agdor sa dodávajú bez koženého púzdra, čiže si budeš musieť vyrobiť vlastné. Hultafors rady classic už sú s púzdrom, no sú aj drahšie. Ja som s týmto tiež problém nemal a ušil som si vždy vlastné púzdra z kože, sú aj tu na blogu.

      Niektorí ľudia si radšej kúpia takú sekeru do ktorej už nemusia ani štuchnúť, je ostrá ako britva priamo z krabice, pripravená na prácu. Takými sekerami sú napríklad Gränsforsky, no človek si za to priplatí. Hultaforsky také niesú, tie si vyžadujú ešte dodatočnú úpravu ostria a nabrúsenie aby mohli byť plnohodnotne používané. No dovolím si tvrdiť, že správne nabrúsená sekera Hultafors v správnych rukách dokáže odviesť rovnako dobrú prácu ako sekera od Gränsfors.

      Na tomto zraze som mal sekeru Hultafors rady Agdor s 1kg hlavou a 70cm poriskom (Hugy10 u brtrade.cz).

      Snáď som trochu pomohol,
      S pozdravom
      skw

  6. Puštík píše:

    Ahoj, velice ti děkuji za tak obsáhlou recenzi. Jsem velký fanda seker – zvlášť těch od severských výrobců. Dalo by se říci, že sekery sbírám a také s nimi i rád pracuji. Myslím si, že sekery od Gränsfors jsou špička a tak tomu odpovídá i cena. Po Hultaforsce už dlouho pokukuji a po tvém kladném zhodnocení jsi ji určitě pořídím. Parádní sekery rovněž vyrábí John Neeman, ale ta cena…
    Ještě jednou děkuji, ať se ti daří. Rád bych tě poznal i osobně. Snad někdy…

  7. Jofo píše:

    Parada. To musel byt neskutocny zážitok . Uprimne vam zavidim. Čo bych dal za to zúčastniť sa. Vela zdaru pri dalsich takýchto akciach :)

  8. Spätné upozornenie: Zimný zraz (03-06.01.2014) | SKW Bushcraft

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s