Bukvice

Plody buka lesného (Fagus sylvatica) sú jedlé lesné plody menej známe širokej verejnosti. Pre zálesáka sú chutným zákuskom počas potuliek jesenným lesom. Dozrievajú v septembri-októbri a dajú sa nájsť v lístí počas celej jesene až do zimy, kým nepadne viac snehu, kedy sa ich hľadanie stáva obtiažnym. Bukvice boli kedysi dávno bežnou súčasťou jedálnička našich predkov, existuje viacero spôsobov ich spracovania. Sú výborné keď ich jednoducho opražíte na panvici, alebo je možné ich zomlieť na múčku, z ktorej sa následne upečú placky. Tiež sa môžete dopátrať k rôznym receptom na prípravu koláčov či iných dobrôt.

Nie každý rok však buk vytvára plné a zdravé bukvice. Po väčšinu rokov môžete nájsť len málo bukvíc, prípadne len prázdne škrupinky bez jadierok, alebo nenájdete vôbec nič. Pravé semenné roky sa totiž opakujú v 5 až 10 ročných intervaloch v závislosti od prírodných podmienok. Práve tento rok je semenný a bučiny sú teraz doslova posiate bukvicami. To či je semenný rok sa dá predpovedať už v priebehu leta a to podľa odkvitnutých bukových kvetov, ktoré v semennom roku po opadnutí vytvoria na lesnej podlahe charakteristický žltohnedý koberec.

Bukvice sú uzavreté po dvojiciach v drevnatej čiaške s mäkkými ostňami, ktorá sa v zrelosti roztvorí štyrmi chlopňami. Samotná nažka je trojhranná, po hranách takmer krídlatá. Po jej rozlúpnutí na nás vykukne jedlé jadierko.

Pri zbere pomáha jednoduchý trik ako odhaliť prázdne bukvice, nakoľko tieto navonok vyzerajú skoro rovnako ako tie plné. Stlačením bukvice medzi prstami ľahko zistíte či je vnútri dobré jadierko. Prázdna bukvica pukne a spľasne, kým plná je pevná a nedá sa jednoducho stlačiť.

Bukvice je možné jesť aj surové, avšak nemali by sa konzumovať vo väčšom množstve, pretože môžu spôsobiť zažívacie ťažkosti. Obsahujú saponínový glykozid – toxín, ktorý možno ľahko zničiť vysokou teplotou, čiže opražením sa bukvice stanú stráviteľnými a navyše sa tým zvýrazní ich chuť. Pražené bukvice pripomínajú chuťou jedlé gaštany, prípadne niečo medzi jedlým gaštanom a tekvicovým semienkom.

Najmä ľudia s citlivým žalúdkom by mali byť obozretní v konzumácii surových bukvíc, odporúčam ich radšej dobre tepelne upraviť. No pokiaľ ich človek nezje prehnane veľa a na prázdny žalúdok, tak je všetko v poriadku. Ja osobne ich rád pojedám aj surové, na prechádzke bežne zjem približne za hrsť čerstvých bukvíc. Tiež som skúsil nazbierané bukvice usušiť. Sušené sa ľahšie lúskajú a sú omnoho chutnejšie a chrumkavejšie než čerstvé. Čo sa týka zdraviu prospešných látok obsiahnutých v bukviciach, tak sú to najmä rastlinné tuky (viac než 50%), vit. B6, riboflavín, tiamín, železo, mangán.

Praženie bukvíc v ešuse.

Ak ste ešte nikdy neokúsili tieto zaujímavé plody lesa tak neváhajte a vyrazte na prechádzku do najbližšej bučiny, inak si možno budete musieť počkať, kým znovu príde semenný rok.