Trek v Slovenskom rudohorí (21-25.08.2013) časť 2.

Našim ďalším útočiskom k večeru bola útulňa v Nižnej Kľakovej. Je tu drevená chata, čiže sme nemuseli riešiť kde na noc natiahneme celty. Cestou k útulni sme míňali studničku, Joda bol skontrolovať stav vody, tiekla slabúčko, no podstatné bolo, že tiekla. Najprv sme šli zložiť batohy, po vodu sa zbehlo neskôr.

V útulni nebolo nič, len police na spanie. Na krivoľakých dubových doskách to nebol najpríjemnejší nocľah. Kvôli chrápajúcim spolupútnikom som však opustil interiér útulne a rozložil sa na verande pod strechou. Najlepší moment nastal keď sme sa ukladali pomaly spať. Joda vracajúc sa posledný od ohňa vyskúšal pevnosť konštrukcie drevenej chajdy. Aj keď je najnižší, hlavou vrazil do nízkeho vchodu útulne. Tak zadunelo, že skoro šindle popadali. Určite to odomňa nebolo pekné, ale šiel som prasknúť od smiechu :D, nemohol som si pomôcť.

Po raňajkách vyrážame smerom k Ľadovej jame na Muráni.

Zastávka na vyhliadke pod Kľakom.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum).

Oddych pri prameni.

Ľadová jama na Muráni. Je to jaskyňa dlhá približne 64 metrov, v ktorej sa vytvoril biotop pre vzácne druhy chladnomilných bezstavovcov a flóry. V zime sa v jame nahromadí studený vzduch a ľad je tu schopný pretrvať až do leta. Jama je pravidelným zimoviskom netopierov.

Ďalšou zastávkou bola výhliadka na Poludnici. Je odtiaľto pekný výhľad na obec Muráň a okolité dediny.

Zrúcanina kedysi veľmi významného hradu Muráň. Tento hrad patrí medzi najväčšie a najvyššie položené hrady na Slovensku. Patril viacerým významným šľachtickým rodom, ako Coburgovci, Koháryovci či Wesselényiovci. Dnes má človek možnosť vidieť len čriepky z toho, ako hrad vyzeral kedysi.

Opúšťame hrad a smerujeme Veľkou lúkou do sedla Javorinka pri hlavnej ceste. Našou ďalšou úlohou je nájsť vhodné miesto na prenocovanie. Po lúke sa preháňalo stádo koní, sú to kone slovenského plemena Muránsky Norik, ktoré bolo vyšľachtené hlavne na prácu s drevom.

Po kilometroch šlapania sme sa nakoniec zložili v sedle Šumiacka priehyba. Na mape bol značený aj prameň, no ten sme hľadali márne. Museli sme si vystačiť s tým čo máme, to znamená žiadne varenie, len suchá strava. V sedle bol sklad dreva, no prázdny, povaľovali sa tu len nejaké smrekové metrovice a čečina. Boli sme radi, že sme našli rovné miesto kde sa môžme zložiť, nakoľko sa už začínalo zmrákať.

Zo sedla bol výhľad na Nízke Tatry, hlavne Kráľovu hoľu. Teraz však bola zahalená v hmle.

Prístrešky sme si postavili tak ako predtým, pomocou dvojnožky. Začal fúkať silný vietor a tak sme celty ukotvili čo najlepšie ako sme mohli. Dušan a Joda si z čečiny urobili závetrie, doslova sa zabarikádovali haluzinou. Fotky som kvôli šeru urobil až ráno. Po zotmení sme nakládli oheň a vychutnávali si posledný večer v lone prírody.

Tak ako som predpokladal, ráno bola obloha jasná a mohol som sa dosýtosti pokochať výhľadom na Nízke Tatry. Kým kolegovia ešte spali, sedel som na guľatine a pozoroval okolie.

Keďže sme nemali vodu tak sme neraňajkovali, len sme zbalili celty a vyrazili smerom k najbližšiemu prameňu. Ten bol pri poľovníckej chate Janka, kde sme rovno využili posedenie a naraňajkovali sa. Najbližšou zastávkou bolo Slánske sedlo, odkiaľ nás čakal posledný výšľap – na Stolicu.

Občerstvením v podobe čučoriedok veru nikdy nepohrdnem.

Okolo lesnej cesty hojne rástol aj vres obyčajný (Calluna vulgaris).

Stolica (1476,4 m n.m.) bol najvyšší vrch našej trasy a zároveň konečná rudnej magistrály. Pod smerovníkom sme na pol hodinu zaľahli do trávy a vyvetrali topánky. Odtiaľto nás čakal už len dlhý zostup do Muránskej Zdychavy.

Jedny z posledných výhľadov na Stolické vrchy. Počas zostupu zo Stolice sme v lese vyzbierali za tri igelitové tašky odpadkov, najmä plastových fliaš. Úplný koniec našej pešej túry bol v Muránskej Zdychave pred obecným úradom, kde nás prišla vyzdvihnúť Dušanova žena Denka. Trek hodnotím veľmi dobre, videl som staré i nové miesta a strávil niekoľko dní v lone prírody v spoločnosti ľudí, ktorých mám rád. I Joda mal možnosť vidieť krásy našich hôr a navyše okúsiť kvalitu slovenských drevených stavieb! Vďaka kamaráti za super turistiku a teším sa opäť nabudúce!

This entry was posted in Turistika. Bookmark the permalink.

10 reakcií na Trek v Slovenskom rudohorí (21-25.08.2013) časť 2.

  1. Juraj1974 píše:

    Ako som uz raz napisal. Slova su niekedy zbytocne a staci sa len kochat….

  2. Jaro píše:

    Pekné reportáže.Ostatne ako všetko na tomto portáli.Ako som ho nedávno objavil každý deň klikám či nepribudlo niečo nové.Najviac ma teší že väčšina reportáží je z môjho blízkeho okolia a niektoré popísané túry som sám absolvoval.Veľmi pekne vieš vystihnúť a popísať atmosféru,priamo sa viem vžiť ako by som všetko absolvoval sám.

    • Martin píše:

      Presne! To si dobre napisal. Aj ja vzdy ledva cakam na dalsi report a hlavne fotecky. Dufam, ze coskoro dostanem kondicku a zdravie do takeho stavu, ze budem moct opet chodit takto po horach.

      • SKW píše:

        Ahoj Martin! Vďaka, že si napísal komentár! Držím palce nech sa Ti polepší a prajem príjemné strávený čas v horách!

        S pozdravom
        skw

    • SKW píše:

      Vďaka Jaro! Som rád, že sa Ti páčia reporty, budem sa snažiť aj naďalej prinášať nové zaujímavé články.

      S pozdravom
      skw

  3. Majo píše:

    Výborný článok a výlet bol určite ešte lepší.

  4. atti.hombre píše:

    Prečítané…prežité sice virtualne s vami,ale top veterno v tom sedle som cítil až za ušami! :-D
    Krásne hory…super počasie…krása amigo!

  5. Beautiful scenery! It must have been a fun trip. Thanks for showing!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s