Trek v Slovenskom rudohorí (21-25.08.2013) časť 1.

Po Čabradskej akcii sme sa doma dlho nezdržali. Už o dva dni sme vyrážali na pochod do Veporských vrchov v zložení Dušan, Andrej, Joda a ja. Začiatok našej cesty bol v sedle Tlstý Javor (1018,7 m n.m.) odkiaľ sme po rudnej magistrále putovali až na konečnú na Stolici (1476,4 m n.m.). Dokopy sme pod hviezdami strávili 4 noci. Neodradila nás ani nepriaznivá predpoveď počasia, spočiatku nám hrozilo, že budeme pochodovať v daždi, no v priebehu túry sa počasie umúdrilo a umožnilo nám tak zažiť množstvo krásnych pohľadov na okolité hory. Report je doslova narvaný fotkami, prajem príjemné prezeranie.

Spoločná na začiatku trasy tesne po vylodení.

Smrek zasiahnutý bleskom. Charakteristické špirálovité vyštiepenie kôry.

Prvý večer sme sa utáborili na Troch chotároch (1140,6 m n.m.). Plachty sme natiahli pod širokými vetvami smrekov na okraji lesa.

Joda varí večeru, čo iné ako špagety :)

Zhrabol najbližšie dva tenké papeky a pustil sa do jedenia v čínskom štýle.

Kým sa zotmelo, stihli okolo nás prejsť dve skupinky turistov. Neskôr začalo mrholiť a tak nám neostávalo nič, len sa pobrať zaľahnúť pod celty. Ráno však bolo krásne, pomedzi hlúčiky hmly vychádzajúce z lesa na lúku prerážali žiarivé slnečné lúče.

Nadrozmerná húsenica v hamake. Joda sa s prístreškom veru nepáral, zakvačil sa rovno pod turistický smerovník. A vyspal sa do ružova.

Výhľad do doliny Veporského potoka. Napravo je kopec Železná brána (1163,7 m n.m.). Slnko začínalo bojovať o prevahu nad oblakmi.

Aj pochod v rannej hmle má svoje čaro. Čakal nás výstup na dominantu tejto oblasti – Klenovský Vepor (1338,2 m n.m.)

Stúpanie bolo náročné a tak som si občas dával prestávku a fotil tamojšiu flóru. Pekný horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea).

Spoločná na vrchole pri smerovníku.

Dvaja zbojníci.

Od mojej poslednej návštevy Vepra prešlo už dosť rokov, na vyhliadke pribudla aj smerová platňa. Hodnú chvíľu sme posedeli na skale a kochali sa nádhernými výhľadmi.

Nasledoval zostup do sedla pod Vartou.

Hliva buková na padlom buku.

Silu blesku okúsila aj táto mohutná jedľa.

Prechádzali sme okolo prírodnej rezervácie Klenovské Blatá. Ide o ojedinelé rašelinisko, ktoré sa nachádza na hlavnom hrebeni Slovenského rudohoria a rastie tu vlhkomilná flóra s bohatou vrstvou machov a výskytom zriedkavého druhu hraboša močiarneho.

Ploník obyčajný (Polytrichum commune).

Pohľad naspäť na vzďaľujúci sa Klenovský Vepor.

Na stráňach sme sa najedli lesných malín. Boli malé, no zato šťavnaté a sladké.

Kráčali sme po pohodlných lesných cestách…

…ale i húštinami, keďže na niektorých miestach chodník zarástol, lebo ľudia vyhľadávajú jednoduchšie trasy po ceste.

Počas druhého dňa sme urazili najväčší úsek cesty. Od Troch chotárov až do sedla Zbojská. Len vzdušnou čiarou je to bez mála 16km, terénom to bolo podstatne viac a prvýkrát sa dostavil pocit únavy.

V Zbojskej sme navštívili salaš, kde sme poriadne doplnili proteíny. Zbojnícky lopárik a bryndzové halušky so slaninou.

Neďaleko od salaša sme natrafili na pekné miesto na tábor. Zložili sme sa pod košatým bukom, kde bolo k dispozícii aj otvorené ohnisko. Kúsok vzadu nám tiekol potok, takže o vodu nebola núdza.

Nasledujúci deň nás čakal výšlap na Fabovu hoľu, čo je dosť veľké prevýšenie na pomerne malej vzdialenosti. Dobré raňajky boli nevyhnutné, zbavil som sa najťažšej konzervy a uvaril si fazule s klobásou a slaninou. Do kopca som vďaka tomu využíval aj plynový pohon a radšej som šiel posledný.

Krásny výhľad od jednej z chalúp na samote Kučalach.

Roveň pod bukovým dielom. Názov pekný, avšak buky nikde.

V ďaľke charakteristická silueta Klenovského Vepra.

Les odsúdený k zániku.

Vrchol Fabovej hole (1438,8 m n.m.) pokrýva vyschýnajúci smrekový les, od smerovníka nie je žiaden výhľad. Dopriali sme si trocha oddychu a podebatovali sme so skupinkou turistov z východu.

Keď som si myslel, že najťažšie máme za sebou, pochod dolu z Fabovej hole ma rýchlo presvedčil o opaku. S batohmi na chrbtoch, kolená dostali zabrať. Strmá cesta dolu bola plná prekážok v podobe vyvalených kmeňov a v nižšej časti ju tvorila silne vymytá linka po ťažbe dreva.

Ďalšou významnejšou zastávkou bolo sedlo Burda. Zastavili sme sa na mieste kde bola kedysi útulňa, no tá vyhorela. Teraz je namiesto nej vojenský stan a maringotka, kde pár nadšencov ponúka turistom teplé jedlo a nocľah. Dali sme si polievku a nejaké to občerstvenie a pokračovali sme v ceste na Muránsku planinu.

Veľká Stožka (1296,9 m n.m.).

Pri horárni Stožky Jodu zaujala malá chalúpka v ktorej kedysi fungovala liaheň pstruhov. Vnútri bol zachovalý systém liahní čudesnej labyrintovej konštrukcie. Chvíľu nám trvalo kým sme to celé aj vďaka náučnej tabuli rozlúštili a pochopili.

Zastavili sme sa aj na vyhliadke zo Skalnej brány. Uprostred vidieť Malú Stožku (1204,4 m n.m.).

Pokračovanie –> Trek v Slovenskom rudohorí (21-25.08.2013) časť 2.

This entry was posted in Turistika. Bookmark the permalink.

10 reakcií na Trek v Slovenskom rudohorí (21-25.08.2013) časť 1.

  1. Juraj1974 píše:

    Nic ine ako podakovanie za neuveritelny zazitok mi neostava. Vdaka priatelu.

  2. Waldläufer píše:

    Wow! Jednoducho krasa!

  3. Bobek píše:

    “Les odsúdený k zániku.” Takový je život… Něco končí-umírá… Jiné se rodí a bují životem.
    Jen člověk si neváží toho co je kolem něj tak krásné po tisíce let…
    Se záminkou ochrany přípody se leckdy jedná o hnusný busines…
    Příroda je krásná a dokáže si pomoci sama…
    Krásné fotky a pěkně napsaný komentář…. Tiše závidím…

  4. Noro píše:

    Tak to je super :) Stožky, Burdu atď poznám :) som zo Závadky nad Hronom čiže tam niekedy zbehnem :) škoda tej vyhorenej chaty :/

    • SKW píše:

      Ej veru škoda, ale taký je život a aj takí sú ľudia, konkurencia niekedy nepozná hraníc. Ale započul som, že by chceli postaviť novú, tak snáď sa im to podarí. Vďaka za Tvoj komentár!

      S pozdravom
      skw

  5. Really beautiful mountains and forests! I’d love to visit there!

  6. Petr píše:

    V současných dokumentech o přírodě je znát posun ve vnímání, od prosté faktografie k poznání, že planeta se mění díky naší ziskuchtivosti. Bushcrafting ve Vašem pojetí je cestou, jak najít něco z našich kořenů v “civilizovaném” světě. Byli jsme ale méně civilizovaní, když jsme se před tísici lety procházeli krajinou jen s nejnutnějším vybavením k přežití, abychom sbírali maliny, ostružiny, lískové oříšky, hledali zdroje na štípaná ostří našich šípů ??? Ne nebyli, jen jsme to zapomněli.

    Děkuji

    Petr

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s