Čabraď po tretíkrát (15-19.08.2013) časť 1.

Na prelome augusta sa na Čabradi uskutočnil pomerne veľký zraz členov slovenského bushcraft fóra. Konal sa pri príležitosti privítania nášho českého kamaráta Jodu, ktorý nás po roku opäť prišiel navštíviť. Tentoraz však už nie pešo, ale pre zmenu na bicykli :). Zišlo sa nás dokopy 15, plus dvaja miestni trampi, táborili sme na lúčke hneď vedľa Litavy pod bralom Sokol. Prvá dorazila na Čabraď Marcela a táborila v údolí pár dní sama, neskôr sa k nej po skupinkách pridával zvyšok partie. Bola to už moja tretia návšteva Čabrade, bol som zvedavý, čo je nového medzi hradnými múrmi a veľmi som sa tešil na oddych a pohodu v spoločnosti priateľov. Z dôvodu veľkého množstva fotiek som report rozdelil na dve časti.

Joda ku mne dorazil v pondelok a na Čabraď sme vyrážali až vo štvrtok ráno. Mal som doma ešte nejaké povinnosti a Jodovi tiež dobre padlo trochu regenerácie z cesty. Šli sme vlakom do Zvolena a odtiaľ autobusom na Čabradský Vrbovok s prestupom v Bzovíku. Keď sme vystúpili vo Vrbovku, bolo poludnie. Rozhodli sme sa skrátiť si cestu a prejsť úžľabinou severozápadne od hradu.

V období dažďov tadiaľto tečie voda, no teraz bolo koryto vyprahnuté na kosť. V tôni hrabov a agátov sme chvíľu posedeli a odľahčili plecia. Využil som čas a z veľkej padnutej brezy, ktorú si pamätám ešte odvlani, som vzal pár plátov kôry, môže sa zísť pri zakladaní ohňa, prípadne na niečo iné.

Netrvalo dlho a boli sme v podhradí. Tu už na nás z výšky pozeral hrad svojimi dvoma očami v hradnej veži. Počkali sme na Juraja a jeho skupinu, ktorí boli práve v tom čase na prehliadke hradu, my sme plánovali ísť na hrad až neskôr bez batohov. Po zvítaní sa s Jurom, Mariankou, Matúšom a Pájou sme zamierili pod bralo, kde sme predpokladali, že bude táboriť Marcela.

Cestou sme sa zastavili pri prameni, osviežiť sa a doplniť vodu.

Dorazili sme do tábora pri rieke. Táborisko ako vystrihnuté z príručky, všetko bolo krásne upratané, v ohnisku dve tlejúce polienka udržiavali oheň v pohotovosti a Marcelka si vychutnávala posledné chvíle samoty v hojdacej sieti. Nasledovalo príjemné zvítanie a o chvíľu sa už každý venoval táborníckej rutine – stavbe prístrešku, lôžka a príprave jedla.

Uprostred lúčky som zahliadol kôpku sena, ktoré tu kosci nechali zhniť. Seno je výborný izolačný materiál na lôžko, chvíľu som sa dokonca pohrával s myšlienkou ustlať si priamo na kope, no nakoniec som od toho upustil a preniesol som si nejaké seno pod karimatku.

Hotový pelech. Nad seba som už len pomocou lieskovice vypol ruské pončo.

Brezovú kôru, ktorú som vzal cestou, som použil ako prírodný signalizačný prostriedok proti zakopávaniu o kotviacu šnúru. Stačí natrhať na pásiky a uviazať na šnúru malé uzlíky. Signálny paracord by bol pochopiteľne najlepší, no keď taký nemáte, tento spôsob funguje celkom uspokojivo.

Pája tiež využila seno na podstielku. Vlastnoručne ušitú celtu zo sýpkoviny postavila do klasického A-čka s nízkym profilom. Na lúke človek veľa možností nemá, Juro tiež napínal celtu do A-čka, Matúš vyfasoval hamaku a brat s Jodom si priniesli stan.

Podvečer sme sa s Jodom a Andrejom vybrali na hrad. Pridala sa aj Pája, no tá sa približne v pol ceste od nás odpojila, šla si odpíliť z vyvrátenej liesky nejaké klátiky na vyrezávanie. Marianka totiž pri vybaľovaní zistila, že zabudla pribaliť lyžice a Pája sa ponúkla, že im nejaké vystrúha.

Kúsok za prameňom sme spozorovali mladú danielicu. Pokojne sa pásla na okraji cesty, no len čo nás spozorovala, už jej nebolo.

Zastavili sme sa pokochať pohľadom na hrad zo skaly na malej plošinke neďaleko hradu. Na okolitej vegetácii badať známky extrémneho sucha. Dreviny, ktoré nie sú takýmto podmienkam prispôsobené, ako hrab, buk či lieska boli už takmer vyschnuté. Najlepšie to zvláda dub, ktorý je na tieto podmienky adaptovaný.

Klenba na ľavej strane je každým rokom tenšia a slabšia.

Jednou z noviniek na hrade je zastrešenie tretej hradnej brány. Predišlo sa tým ďalšiemu narúšaniu podlahy dažďovou vodou a miestnosť pod bránou sa tak zachová podstatne dlhšie.

A pribudlo posedenie na veľkom nádvorí.

Spoločná foto v bastióne horného hradu.

Na lúke neďaleko nášho tábora rástlo viacero užitočných rastlín. Napríklad vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), ktorého charakteristické žlté kvetné úbory sú silne aromatické a poskytujú tak výborný prírodný repelent proti hmyzu. Ten ocení človek hlavne večer pri táboráku, obzvlášť keď sa nachádza v blízkosti vody.

Rovnako aj rebríček obyčajný (Achillea millefolium) pôsobí odpudzujúco na hmyz. Natrhal som si niekoľko kvetných hlávok spolu s vratičom. Tie som som potom rozžmolil medzi dlaňami a následne si nimi potrel ruky, tvár a krk. Niekedy treba pridať trochu vody aby vznikla emulzia, ktorá sa potom dá dobre rozotrieť.

Kým sme sa potulovali po hrade, Pája usilovne vyrezávala lyžice pre Juraja, Marianku a Matúša.

S prichádzajúcou tmou si každý našiel teplé miestečko pri táboráku. Varilo sa, opekalo a medovinka kolovala okolo ohňa. Nesedel som dlho, medzi prvými som opustil spoločnosť a potichu sa pobral zavŕtať do spacáka. Nie dlho ako som zaľahol, k nám do tábora zavítali dvaja miestni trampi, šerif osady D’Ady a jeho žena Túlavá Jackie. V polospánku som ešte počul ako zavládla náruživá debata. Už som zo spacáka nevyliezal, zoznámenie som si nechal na ráno.

Ráno ma mechúr prinútil opustiť vyhriaty spacák. Ako prvé som spozoroval nový prírastok medzi prístreškami – zelené týpí. Zvyšok partie ešte spokojne odfukoval pod zarosené plachty.

Zašiel som k prameňu vykonať rannú očistu dúfajúc, že na lúkach na druhej strane rieky uvidím pásť nejakú zver. Na lúkach však ani náznak pohybu. Hrobové ranné ticho prerušoval len jemný žblnkot rieky. Chvíľu som pri prameni pobudol a pijúc teplú vodu som pozoroval okolie. Takou zvláštnosťou týchto vrtov pozdĺž Litavy je, že voda v nich tryštiaca je ráno citeľne teplejšia než v priebehu dňa. Doplnil som poľnú fľašu a pobral sa naspäť do tábora oživiť oheň a zohriať si niečo pod zub.

Nazbieral som trochu raždia, že rozfúkam uhlíky a čuduj sa svete, v ohnisku ani jediný živý uhlík. Dôvodom je slabé palivové drevo, väčšinou sa pálila jelša a nejaké liesky. Ak ale v ohnisku ostane aspoň nejaké uhlie, alebo najlepšie nedohorené kusy dreva, je celkom jednoduché oheň znovu vzkriesiť aj iskrou. S použitím firesteelu je to celkom zábava, dokonca to funguje aj starou ocieľkou a pazúrikom.

Šup ho zopár iskier na uhlie a už ostáva len fúkať a hrať sa s uhlíkmi.

Celý trik spočíva v zachytení čo najviac tepla unikajúceho do okolia prikladaním uhlíkov tesne k sebe.

Keď je žhavé uhlie dostatočne veľké a silné, začne sálať plameň. Vtedy prichádza na rad raždie a následne väčšie drevo.

Ako na potvoru som si tiež zabudol lyžicu, no namiesto toho, aby som si vystrúhal poriadnu ako Pája, sa moje lenivé ja zmohlo len na malú špachtličku z odštiepeného kúska liesky.

Zanedlho povstávali aj ostatní a začala sa hromadne variť káva a čaj. Zoznámil som sa s D’Adym a Jackie a ospravedlnil svoju večernú absenciu. Túlavá Jackie nám poradila dobré miesto s pekným výhľadom na bralo i hrad súčasne. Zanedlho nás dvojica opustila, mali namierené na východ, kde sa konal nejaký trampský zraz. Sú to veľmi príjemní ľudia, dúfam, že s nimi ešte niekedy budem mať možnosť posedieť pri táboráku.

Juro navrhol ísť sa prejsť hore na bralo a pokochať sa výhľadmi. Vzali sme fľaše, rozlúčili sa s šerifom a jeho ženou, a vyrazili sme, Marcela s Matúšom ostali v tábore. Cesta nahor dávala zabrať, snažil som sa využívať cestičky zveri, ktorá často traverzuje strmým lesom až na skalisté bralo, odkiaľ má dobrý rozhľad. Keď prítmie lesa nahradila južne exponovaná skalnatá lesostep, začal som postrádať svoj klobúk, zabudnutý doma na vešiaku. Našťastie som mal so sebou šatku, ktorá po navlhčení poslúžila ako celkom dobrý chladič hlavy.

Juro dosiahol vrchol :)

Z brala sa nám naskytli parádne výhľady na údolie Litavy.

Pohľad na Greňov ovál.

Joda hliadkuje.

Bolo zaujímavé vidieť tak blízko seba dva úplne odlišné typy prostredia s odlišnými druhmi – tu hore v okolí brala suché lesostepné spoločenstvá drieňových dubín a o kúsok nižšie pri Litave mezofilné a vlhké lúky. Nabažení výhľadmi, začali sme sa presúvať ďalej na severovýchod dúfajúc, že nájdeme schodnú cestu dolu k rieke.

Cestu nám skrížil mumifikovaný kmeň borovice. Vďaka živici a prudkému slnku ostal kmeň zachovalý a ostane tam ležať ešte pekných pár rokov. Celý kmeň bol proste jedel veľký fatwood. Pre tých, čo sa s týmto pojmom ešte nestretli ide vlastne o výborný materiál na založenie ohňa, drevo silne nasiaknuté živicou, ktoré horí ako fakľa.

Krásna sýta farba a úžasná terpentínová vôňa.

Schodná cesta k rieke nebola na obzore ani po nejakom čase pochodu skalitým svahom. Nakoniec som sa rozhodol strihnúť to dole strmým svahom cez les k rieke. Tesne za mnou zišiel brat a Joda, Juraj s Mariankou a Pájou šli pomalšie. Nabudúce by som však volil radšej cestu nazad, nie kvôli sebe, na strmý terén som v podstate zvyknutý, ale kvôli ženskej časti osadenstva.

Len čo sme zišli k rieke, poskákali sme do vody schladiť podošvy a osviežiť sa. Joda hneď hľadal niečo pod zub medzi koreňmi starej jelše. Už len harpúna mu chýbala ;).

Koryto rieky zíva v období sucha prázdnotou. Chcel by som niekedy zažiť Litavu v plnej sile.

Vyšli sme na lúku a podľa hustej vegetácie som rozpoznal tretí prameň – vrt. Pozdĺž rieky by mal byť ešte jeden, posledný. Či je funkčný, to zistím až niekedy nabudúce. Pri treťom prameni sme sa zoskupili a po chvíľke oddychu sme sa pomaly vydali naspäť do tábora.

Pokračovanie –> Čabraď po tretíkrát (15-19.08.2013) časť 2.

This entry was posted in Zrazy a akcie. Bookmark the permalink.

8 reakcií na Čabraď po tretíkrát (15-19.08.2013) časť 1.

  1. Waldläufer píše:

    Cakam tyzden, cakam rok, cakam aspon na riadok…
    a na coskore pokracovanie
    MfG
    Waldläufer

  2. Lesní želva píše:

    Krásně se to čte, teď se vracím zpátky v čase zase já. Byla to fajn akce a těším se na další kolo. A netrpělivě vyhlížím druhou půlku reportáže! ;-)

  3. atti.hombre píše:

    Z mojej strany krátko,ale dobre bolo…vdaka za report amigo – pre mňa pekná bodka za letom…Teším sa na nejaký jesenný výpad.

    • SKW píše:

      Hooooj Atti, ja viem že pre teba to nebola najideálnejšia akcia, hlavne pre ten Hrušov, ale tak čo narobíš, aj to je skúsenosť. Tak som si hovoril keď sme boli s Jodom na tom Greňovom ováli vzadu… tento pohľad musím zažiť v jesenných farbách! :) Ak by sa podarilo niekedy v októbri, bolo by fajn! Aj daniele budú chŕkať, budú mať ruju.

      M.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s