Cesta do Myslín (25-28.07.2013)

Už dlho som sa pohrával s myšlienkou uskutočniť dvojdňovú túru zo svojho bydliska do Myslín na chatu k ujovi Dušanovi. Nie po asfaltke, ale cez hory cez lesy. No a koncom júla sme to spolu s bratom zrealizovali. Dušan mal ísť na chatu už tradične v piatok, my sme teda vyrazili vo štvrtok ráno, tak aby sme bez nejakých naháňačiek dorazili v piatok okolo obeda. Autom je to napriamo nejakých 25 km, cez hory okľukou nám vyšlo 40 km. Tento trek by sa pochopiteľne dal spraviť aj za jeden deň, no o to nám nešlo. Šli sme pohodovým tempom, vychutnávajúc si všetko čo príroda ponúka. Počasie bolo výborné, síce som očakával, že nás zastihne aj nejaká prehánka, nestalo sa tak. Čakali na nás známe i neznáme miesta a ďalšie nové skúsenosti a zážitky.

Na cestu som si vzal 45L nórsky batoh, penovú karimatku, deku, celtu, kompas, mapu, foťák, nôž, čsľa ešus, jedlo a liter vody + prázdnu skrčenú 2L PET fľašu, na prípadné doplnenie vody neskôr počas pochodu. Vyrazili sme vo štvrtok ráno okolo ôsmej. Už vtedy slniečko fajne prihrievalo a dalo sa tušiť, že okolo obeda to bude slušný úpek. Otvorenou krajinou sme však šli len zo začiatku nejaké 2 km, zvyšok sme prechádzali lesom, kde nás koruny stromov chránili pred ostrými slnečnými lúčmi. Navigoval som pokiaľ to bolo možné po lesných cestách, aby sme sa nemuseli predierať mladinami, či zarastenými rúbaniskami. Od Šutovej jamy už bola trasa bezproblémová, nakoľko hrebeňom vedie červená značka a túto oblasť pomerne dobre poznám.

Krátky oddych na Háji. Posedeli sme v tôni na okraji lesa a kochali sa výhľadom na kopce v diaľke, ktoré nás ešte len čakali. Keďže sme mali času na rozdávanie, nikam sme sa neponáhľali a často sme si robili prestávky. Vždy keď som cítil, že sa začínam prehrievať tak sme zastali, posedeli a trochu sa občerstvili. Takto si človek lepšie vychutná okolitú prírodu a prostredie, ktorým prechádza.

Uprostred lúky nad Rovňanmi. V úzadí počuť traktory, žatva je v plnom prúde.

divozel čierny (Verbascum nigrum)

Na ceste okolo Ozdínskej pastvy sme našli tohto fešáka. Roháča v prírode som nevidel ani nepamätám, mám pocit, že je čoraz vzácnejší. Chcel som ho preniesť mimo cesty a vtedy som zbadal, že už nie je živý. Mal odhyznuté z bruška a bol už suchý.

Toto obdobie je z hľadiska ponuky lesných plodov veľmi priaznivé. Práve teraz dozrievajú černice. Rastú všade tam kde sa dostane viac svetla, na okraji lesa, na rúbaniskách, popri lesných cestách. Málokedy pohrdnem možnosťou osviežiť sa počas pochodu.

Zastávka pri studničke v hornej časti Ozdínskeho potoka.

Studnička je dosť zanedbaná, čo je škoda, lebo voda je tu výborná. Chcelo by to prerobiť striešku na niečo trvácnejšie a aj jadro studničky sa pýta vymeniť.

Pokračujeme cestou nahor popri Ozdínskom potoku. Ovady hrýzli ako šialené, do Šutovej jamy už ale nebolo ďaleko. V lese sa dajú občas zahliadnuť sotva rozoznateľné pozostatky nejakej stavby. Možno tam stál dom, možno plot, alebo je to len medza…. ktovie.

Prichádzame do Šutovej jamy. Zhodili sme batohy do trávy a vybrali sa preskúmať starú opustenú usadlosť.

Ako prvé sme prešli popri studni, ktorá je nižšie pod budovami. Studňa nie je hlboká, má možno meter no je plná a je v nej priezračná voda. Dušan do nej vraj kedysi ako chlapec napúšťal s kamarátmi pstruhy :).

Je tu viacero starých budov z ktorých je možné usúdiť, že tu bolo kedysi veľké gazdovstvo alebo farma. Ľudia sa tu živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka, súdiac podľa stajní, veľkej hospodárskej budovy a veľkého senníka. Navôkol sú rozsiahle lúky, z ktorých sa časť využívala ako orná pôda, zvyšok boli pastviny pre kravy a kone. Sú to ozaj zaujímavé predstavy, ako sa tu kedysi žilo.

Obytná budova. Bola sem zavedená aj elektrina.

V konici sme našli starý chrbtový kôš z páraného duba. Využíval sa na nosenie trávy a sena.

Po nejakej polhodine sme oddýchnutí opustili usadlosť a zamierili na hrebeň ku krížu, kde sme sa najedli. Pôvodne som plánoval, že prenocujeme niekde tu na Šutovej jame, no do zotmenia nám ešte ostávalo dosť času a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme až do Prierazu a ráno budeme začínať výšľapom na Táňovo. Obloha sa zatiahla a miestami to vyzeralo na celonočný dážď. Našťastie cestou do Prierazu sa krásne vyjasnilo a keďže pofukoval slabý vetrík, tušil som, že noc bude jasná a čaká nás krásne ráno na Táňove.

Starý dobrý nemecký lunchmeat. Jeden z mála lunchmeatov dnes, ktorý ešte za niečo stojí.

Spoločná pri smerovníku na Šutovej Jame (741 m n.m.).

Dorazili sme ku krížu v Prieraze a prvé čo mi padlo do oka bola krásne vykosená tráva okolo ohrádky. Rozložil som karimatku a bol som utáborený. Brat ma nakoniec prehovoril že prespíme niekde v lese, nechcel nocovať pri kríži. Prieraz je otvorené sedlo a nebolo veľmi kde táboriť, keďže naokolo je to samý kopec, navyše noc bola za rohom. Pozrel som teda do mapy, či sa niekde poblíž nenájde vhodné miesto na tábor. Podľa vrstevníc som usúdil, že jediné rovné miesto bude na malom odpočívadle na Vangerke. Obával som sa len toho, že tam bude mladina a nakoniec nám bude dobrá aj lesná cesta :). Našťastie to bol porast po prebierke a tak sme sa utáborili.

Sedlo Prieraz (588 m n.m.).

Výhľad z Prierazu na priehradu.

Na Vangerke sme dlho nešpekulovali, prvé rovné miesto ktoré mi padlo do oka som odhrabal od lístia, približne vyrovnal od hrboľov a rozložil som karimatku. Keďže na noc som nepredpokladal dážď, celtu som nenapínal, len som sa ňou prikryl. Najjednoduchší kemp.

Táborák bol nutnosť, všade sa to tu hemží medveďmi. Na podpal som použil zväzok smrekového raždia zviazaného čerstvým bukovým prútikom. Je to spoľahlivý spôsob, raždie drží pekne pohromade a keď sú vetvičky blízko seba, rýchlo sa rozhoria a oheň nezhasne ani v silnom vetre. So zapálením sme počkali až do úplnej tmy. Chvíľu po škrtnutí zápalky tábor zaliala vlna jasného svetla a nasledoval už len uspávajúci praskot bukového dreva.

Vyspal som sa v celku dobre, noc bola pokojná. Spal som zakuklený vo vlnenej deke a celte. Ako vankúš som si pod okraj karimatky vsunul bukové poleno. Celkovo bolo v noci teplo, akurát vial slabý vetrík. V noci som bol priložiť len raz, väčšinou prikladal brat, ktorý bol bližšie k ohňu.

Raňajky v podobe vytuningovaných ovsených vločiek ala Joda. Po pridaní medu je to ozaj maškrta a dodá hodne energie.

Pokračujeme ďalej, čaká nás vrch Táňovo.

Kríž na Táňove pri rázcestí.

Na vrchu Táňova (929 m n.m.) stojí vysielacia veža. V tieni plechovej búdy sme posedeli hodnú chvíľu a kochali sa výhľadmi do okolia. Príliž do diaľky vidieť nebolo kvôli oparu.

Oblý kopec v diaľke je Bykovo (1110 m n.m.).

Pohľad na Látky. Vzadu ticho drieme Poľana (1458 m n.m.).

Popod borievky rástlo malinčie. Maliny sú síce tu hore drobné, no zato neskutočne sladké a výraznej chuti.

Šup ho do seba zopár hrstí a hneď sa ľahšie kráča :).

Vo vyschnutej kaluži zanechal svoju stopu jazvec. Chodil sa zrejme k mláke napiť, lebo naokolo boli aj staré stopy.

Zchádzame do doliny Smolná, kde nás čaká prejsť potok a vystúpať znova na ďalší hrebeň.

Kedysi su bola pevná lávka z dvoch brvien aj so zábradlím. No posledná veľká voda bola tak silná, že brala všetko čo jej stálo v ceste.

Nasledoval predposledný veľký stupák opäť na hrebeň, z ktorého sme znovu zchádzali do ďalšej doliny.

Idylický pohľad na chatovú oblasť v okolí Látok.

Pôvodne som chcel ísť dole po potoku Chocholná až na sklad v Myslinách, no nakoľko posledná veľká voda sa valila aj touto dolinou a pochod korytom je dosť problematický, rozhodli sme sa výjsť pod Črchľu (825 m n.m.) a odtiaľ po lesných cestách dôjsť až k chate.

Staršia stopa medveďa. Sme tu správne, v Myslinách.

Cesta na sklad na Dúbravke.

A toto už sú staré známe výhľady do doliny.

K chate sme dorazili asi hodinu poobede, tak ako bolo naplánované. Len čo sme sa vynorili z lesa už nás vítali Dušan s Paľom. Dušanovi prišlo neskôr na chatu veľa hostí, sestra zo Španielska, dvaja bratranci a pár známych a priateľov. V sobotu sa veľká partia vybrala na huby do smrečín na Bykove. Je však sucho a hríbov je stále veľmi málo. Namiesto zúfalého hľadania hríbov som sa radšej zastavil pri jednom z rašelinísk. Tieto lokality sú výnimočné v tom, že aj v najväčších horúčavách a suchotách je tu dostatok vlahy a sú tu veľmi dobré podmienky pre rast čučoriedok. Kým ostatní hľadali hríby ja som oberal a dosýtosti som sa najedol týchto úžasných lesných plodov.

Tak nakoniec sa nazbieralo aj za košík húb. Hríby a kozáky, veľa však bolo chrobavých. Veríme, že to pravé obdobie na hríby v smrečine ešte len príde.

Na záver jedna oddychová fotka vyjadrujúca večernú pohodu pri vode. Som rád, že sa mi túto malú púť podarilo úspešne uskutočniť a som o to radšej, že mi na nej robil spoločnosť práve môj brat.

Reklamy
This entry was posted in Na potulkách. Bookmark the permalink.

17 Responses to Cesta do Myslín (25-28.07.2013)

  1. Rkw píše:

    skvele napisane ja by som to takto krasne nevedel :) normalne som sa pri citani vzil ako keby som tam bol .. perfektne :) Simon

  2. Lesní želva píše:

    … zase se mně chce vyrazit za dobrodružstvím. ;-) Díky za report!

  3. hariburi píše:

    Dobrý a pekne napísaný článok :) Posledných dvoch fotiek som sa zúčastnil aj ja sám osobne :) Pekné čítanie na nepríjemné ráno . Thx M8.

  4. Waldläufer píše:

    Super tura, super report. Tvoj blog robi zavislym :) Pekny kraj, sice mozno(?) bez senzacnych prirodnych vytvorov, zato lesy plne zveriny, a ziadne zastupy turistov. Priroda sa tam da vcelku nerusene vychutnavat. Kocham sa fotkami a tisko zavidim (v to dobrom slova zmysle). Sklzam do egocentrizmu, ale podobnu turu planujem uz dlhsie, len z ineho kuta. Akurat ze mi chyba kumpan Tvojho kalibru, alebo mozno odvaha vybrat sa sam; nerad by som nejakemu teddymu slapil na otlak a skoncil ako file…
    MfG
    Waldläufer

    • SKW píše:

      Nazdar Waldläufer! Vďaka, som rád, že sa report páčil! Máš pravdu, v mojom kraji toho k videniu čo sa týka nejakých extra prírodných úkazov či pamiatok nie je, ale sú tu miesta, ktorým hovorím divočina. Čo sa týka Tvojej túry, napíš mi na mail odkiaľ si a čo by si rád zrealizoval. Kým sa mi dá tak som otvorený novým zážitkom :) Síce august už mám celý rozplánovaný, takže už len september/október prípadne.

      S pozdravom
      skw

      • Waldläufer píše:

        Vdaka za ponuku, rad prijmem. Ale nerad by som Tvoj blog zvrhol na zoznamovaciu kancelariu.
        MfG
        Waldläufer

  5. atti.hombre píše:

    Nemám slof amigo!…parádička

  6. jj@yahoo.com píše:

    z fotiek vidno ze sa casto prechadzas po lukach a hustinach. nemas problemi s kliestami ? co pouzivas proti nim preventivne? kolko ste ich chytili aj z bratom pocas tych 2 dni?

    • SKW píše:

      Nazdar! Počas týchto dvoch dní som nemal ani ja ani brat žiadneho kliešťa. Tento rok je, aspoň u nás, nejak málo kliešťov, po minulé roky ich bolo viac. Ja inak kliešte veľmi neriešim, mal som ich už veľmi veľa a nejak som sa prestal strachovať, nepoužívam nič, žiadne repelenty. Keď sa pritrafí tak do niekoľkých hodín začne svrbieť, vytiahnem, rozpučím na nechtoch a hotovo. To či mi niečo spôsobí už neriešim, nie je veľmi v mojich silách to nejak ovplyvniť, každopádne treba kliešťa nájsť a vytiahnuť čo najskôr ako je to možné. No určite si kvôli kliešťom nenechám znepríjemniť pobyt vonku.

      S pozdravom
      skw

      • vymyslené ;-) píše:

        Ahoj! Velmi pekný report z prírody :-) ….Ak mozem poradit tak hlavne nabuduce toho kliesta nejako hod do ohna pomocou palicky ci listku alebo tym cim ho das dole. Popripade iba zahod spat do travy. Kliest samozrejme prenasa jeho nechvalne zname choroby aj na svojom tele a uz iba dotykom jeho tela sa moze clovek tiez nakazit. Niesom paranoik, len naco pokusat “stastie”. Radsej sa problemu vyhnut ako ho riesit – tohto hesla sa drzim aspon ja. A ked mozem poradit tak najlepsie na klieste ucinkuje (aspon podla mojich zisteni) Jodova tinktura. Proste si Jód dam na kus vaty a pretriem kliesta..ten sa vzdy pustil ihned. Velmi som sa divil ako paradne to funguje. Predtym som sa vzdy trapil tocenim do protismeru hodinovych ruciciek a vselijakymi figlami no Jód bol najrychlejsi a najucinnejsi. “Trik” je v tom ze Jód ihned zabije kliesta, dezinfikuje a vy ho potom iba stiahnete prec tou vatickou, (popripade kliestickami za 3€ na klieste v kazdej lekarni), ale tie mi nebolo zatial treba. Len pozor lebo Jód docela silno farbi oblecenie a pravdepodobne sa uz skvrny od jodu nezbavite. Chce to len poriadnu nadobku a nosit pri sebe male mnozstvo.

  7. Petr píše:

    Jak tam zmiňuješ, že poslední velká voda vzala původní můstek… já zažil letos v údolí našeho potoka něco podobného… původně lehce zregulované koryto potoka dostalo tvář Klondiku, popadané stromy přes potok, nové lavice navršeného kamení, nová koryta potoku, vrátili se konipasi horští (Motacilla cinerea)… bohužel, obslužnost při těžbě udělala své… všechno je pryč a divoký západ je tatam, alespoň nové můstky neudělali, musíme se naštěstí brodit.

    Petr

  8. Jofo píše:

    Inšpirujuci clanok. :)

  9. Tino píše:

    Ahoj, v prvom rade chcem pochváliť parádny článok a chcem sa spýtať či by si vedel poradiť nejakú cestu ku tej opustenej osade? Zbožňujem takéto staré pozostatky uprostred divočiny a rád by som sa tam pozrel. Podľa pátrania v mapách som zistil, že by to malo ležať cca 3 km južne od priehrady Málinec, naľavo od obce Málinec, ale nie som si tým istý. Za každú radu budem vďačný.
    Tino

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s