Variácie pri tradičnom kresaní

Existuje niekoľko spôsobov ako nahradiť železnú ocieľku a pazúrik pri zakladaní ohňa tradičným kresaním. Jedným z dôvodov prečo preferujem nože z uhlíkovej ocele, je možnosť ich použitia namiesto ocieľky pri kresaní o tvrdý kameň. Vďaka tomuto je uhlíkovka o niečo všestrannejší nástroj než nôž z nerezu. V podstate ak nevlastníte klasickú kovanú ocieľku a chcete zapáliť svoj táborák tradičným perkusným spôsobom, stačí ak máte so sebou dobré práchno a nôž alebo sekerku z kvalitnej vysoko uhlíkovej ocele. Kameň vhodný na kresanie je možné nájsť priamo v teréne a nemusí to byť striktne pazúrik.

Pazúrik, ktorý poslednou dobou rád nosím v mojom “flint & steel” sete, nieje z môjho okolia a mám ho hlavne pre prípad, že zavítam do krajov, kde sa žiaden dostatočne tvrdý kameň nevyskytuje. Pár krát som však dostal otázku, či sa kresať dá len s pazúrikom alebo aj niečím iným. Typický pazúrik je pre mnohých ľudí dosť vzácny kameň, pretože sa vyskytuje len v určitých oblastiach. No na tradičné perkusné kresanie sa dajú použiť aj iné druhy kameňov, napríklad obyčajný kremeň je veľmi vyrovnaný súper. Jeho nevýhodou je, že vo väčšine prípadov sa nedá štiepať na krásne ploché úlomky tak ako pravý pazúrik a má pomerne krátku životnosť ostrej hrany, ktorá je pri kresaní kľúčová. V mojom okolí sa však vyskytuje veľmi hojne a tak rýchle opotrebovanie kameňa nehrá rolu, poľahky si nájdem nový. Ja by som v podstate ani nepotreboval nosiť so sebou kresací kameň, kremeň je tu taký hojný, že ho nachádzam doslova na každom kroku.

Keď nájdete kremeň v prírode, najčastejšie má oblý tvar, nevhodný na kresanie. Takýto kameň musíte najprv rozštiepiť pomocou nejakého iného kameňa, aby ste získali menšie kusy s ostrými hranami. Len skutočne ostrá hrana vám zaručí sprchy iskier pri kresaní a tým aj vysokú šancu, že sa jedna z nich zachytí v práchne.

Na kresanie s obľubou používam známy francúzsky vreckový nôž Opinel s uhlíkovou čepeľou(Carbone). Opinel sa pri kresaní drží rovnako pohodlne ako normálna ocieľka. Stačí použiť jednoduchý trik – pri špičke zaseknite medzi čepeľ a rúčku kúsok odlomeného konárika. Tým je čepeľ čiastočne vysunutá z rúčky a lepšie prístupná na kresanie. Je možné kresať aj s celkom zavretou čepeľou, no vtedy ľahko odrvíte poistku aj rúčku.

(Opinel, kremeň a práchno amadou)

Iskra zachytená v amadou vytvorí krásny žhavý uhlík, ktorý už stačí len preniesť do hniezda a rozfúkať.

Podobne sa dajú použiť aj Mory s uhlíkovou čepeľou. Techniku kresania nožom, ktorá je zobrazená na fotke nižšie, môžete vidieť v niektorých knihách alebo populárnych show o prežití. Ak si dáte dostatočný pozor, tak je možné takto vykresať iskry a založiť oheň, sám som tento spôsob niekoľkokrát použil. Považujem ho však za zbytočne nebezpečný, riskantný a neodporúčam ho. Stačí, že sa chvíľu nesústredíte na pevný úchop noža a môže dôjsť k porezaniu na nepríjemných miestach. Porezať sa vo chvíli keď zakladám oheň je tá posledná vec ktorú potrebujem.

(Mora Q 511, pazúrik a amadou)

Táto technika sa však môže stať relatívne bezpečnou ak si urobíte improvizovaný chránič ostria. Stačí si vyhliadnuť kus hrčavého dreva o niečo dlhší než je dĺžka čepele a nabiť doň čepeľ pomocou nejakého polena. Hrče v dreve napomôžu aby sa nerozštiepilo, nôž však treba nabíjať opatrne. Čím je drievko hrubšie, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa vám úplne rozštiepi, no kresanie s ním už nemusí byť pohodlné.

Človeku, ktorý je zvyknutý na normálnu ocieľku, bude pri tejto technike trochu zavadzať rúčka. Stačí však trochu cviku a aj s takto nemotornou ocieľkou sa v pohode dajú vyprodukovať slušné iskry.

V prípade, že máte dostatok práchna, môžete kresať aj obrátene(reverzne). Nôž držíte bezpečne za rúčku, obrátený čepeľou dolu. Hranou kameňa pod vhodným uhlom kresáte o chrbát noža, ktorý sa nepohybuje. Tu používam syntetické práchno (zuhoľnatenú látku), no je možné používať aj prírodné práchno amadou, ktoré však najprv treba narajbať nožom. Pri tejto variácii potrebujete mať práchno rozložené na veľkej ploche, pretože je tu dosť veľký rozptyl iskier. Čím väčšiu plochu z práchna dokážete vytvoriť, tým sú šance na zachytenie iskry vyššie. Rozptyl iskier závisí aj od vzdialenosti noža a kameňa od práchna, čím vyššie nad práchnom kresáte, tým musí iskra putovať väčšiu vzdialenosť kým sa dostane k práchnu. Toto spôsobuje vychladnutie iskry, ktorá potom práchno nedokáže vznietiť. Keď kresáte príliž blízko, ľahko sa vám môže stať, že kameňom vrazíte do práchna a rozhádžete ho. Čiže niekde uprostred sa nachádza tá správna vzdialenosť. Táto reverzná technika je vo všeobecnosti o niečo náročnejšia než normálna, vyžaduje si dobrú koordináciu pohybu a pomerne silné škrty kameňom.

Pohľad na chrbát noža, ktorý je pravidelne používaný ako ocieľka. Pri More za pár eur to v podstate žiaden veľký problém nieje. No tu si však každý musí vybrať akú metódu založenia ohňa bude primárne používať. Človek, ktorý preferuje moderný firesteel (ferocérovú tyčinku) a nôž používa ako škrtadlo namiesto dodávaného pliešku, si starostlivo udržuje chrbát noža zabrúsený a pekne hranatý. Ten, kto regulérne kresá o nôž kameňom, stráca výhody do hranata zabrúseného chrbta noža pri ostatných bushcraftových úkonoch.

Dobrá sekera sa tiež dá použiť na vykresanie iskier. Horná hrana hlavy sekery slúži ako kresacia plocha. Oceľ v hornom rohu čepele sekery by mala mať dostatočnú tvrdosť na vznik iskry, keďže sekera je tiež kalená tak ako aj nôž. Pri sekerách je najvyššia tvrdosť v oblasti ostria, smerom k oku je oceľ zámerne ponechávaná mäkkšia za účelom vyššej odolnosti a húževnatosti hlavice.

Ako improvizovanú ocieľku môžete pochopiteľne používať aj odlomený kúsok starého pilníka na železo, na ktorom zbrúsite zuby z bočnej hrany, aby kresacia plocha bola hladká. Dokonca funguje aj odlomený kus pílky na železo a rôzne iné predmety. Mne osobne sa však omnoho viac páči využívanie možnosti, ktorú poskytuje môj nôž alebo sekerka. Ak obľubujete minimalistický štýl zálesáctva, tak sa možno práve niektorá z techník, ktoré som opisoval, stane vašim obľúbeným spôsobom zakladania ohňa. S dostatkom tréningu je možné dosiahnuť takú úroveň zručnosti, kedy jediná vec, ktorú si do prírody vezmete na zapálenie svojho táboráka, bude vodotesne uschované kvalitné práchno a jediný zdroj vzniku iskier a teda aj vášho ohňa bude váš nôž a nájdený kresací kameň.

Je jasné, že obyčajne každý skúsenejší človek vyrazí do prírody pripravený a vo svojej výbave má vždy nejaký spoľahlivý prostriedok na založenie ohňa, či sú to už zápalky, moderný firesteel, alebo rôzne ďalšie. Tento článok je však venovaný tým, ktorí sa chcú naučiť viac o možnostiach svojho noža, alebo jednoducho obľubujú spoznávanie rôznych menej známych techník zakladania ohňa. Väčšina z vás pravdepodobne nikdy žiadnu z hore spomenutých variácií nevyužije, no sú prinajmenšom zaujímavé a je dobré o nich vedieť.

This entry was posted in Bushcraft, Oheň. Bookmark the permalink.

13 reakcií na Variácie pri tradičnom kresaní

  1. zalesactvo píše:

    pekny clanok priatelu ;) chybal mi ten tvoj užasny syyl pisania doslova som dostal chut zbalit sa a vyrazit von . a je pravda tato technika je fakt zaujimava aj ja som si ju oblubil a mam to stastie ze v mojom okoli sem tam pazurik najdeš minule som našiel celkom velky balvan tak som si ho naštiepal a dokonca som s nim aj zemiaky šupal . lesu zdar

  2. havciakHavciak píše:

    Super článok ja som bol na prechádzke po Kremnických horách a našiel som kameň podobný pazúriku má ostré hrany no nie som si úplne istý keď som s ním začal kresať iskra žiadna iba sa trochu drobil.

  3. Rolf píše:

    Naozaj zaujímavé zručnosti… Ja som to ešte takto neskúšal… Najviac sa mi páči využitie opinela ako celkom bezpečnej “ocieľky”… Celkovo sa mi táto metóda zapálenia ohňa pomocou ocieľky a práchna najviac páči zo všetkých… Je to taká “klasická”, pravá zálesácka metóda založenia ohňa a môjmu srdcu najmilšia…:-) Začal som jej holdovať asi pred poldruha rokom… Amadou mám nachystané v zásobe snáď na päť rokov, zuhoľnatenú látku som zatiaľ neskúšal… Raz som si ju pripravil, ale som ju “prepiekol”…
    Okrem kremeňa som práchno zapálil aj za pomoci žuly a často používam ako jednu z alternatív aj úlomky “keramiky”, ktoré som získal z keramickej “hlavy”, nájdenej pod stĺpom el. vedenia na lúke… Tie úlomky majú naozaj ostré hrany (niekoľkokrát som sa aj trochu porezal…):-D Pomocou týchto keramických úlomkov sa mi kreše ocieľkou skoro rovnako dobre ako s kremeňom… Pazúrik u nás nechyrovať…:-D

  4. Daimler píše:

    Super článok. Tu zuhoľnatenú látku som skušal a je to naozaj super, iskra sa chytí od firesteelu a aj od iskri s pazúrika a ocieľky. Opäť som sa niešo naučil. :)

  5. atti.hombre píše:

    :-) staré oko super článok potrápil a mladé srdce potešil !

  6. Bushcrafter píše:

    Veľmi dobrý článok :)

  7. chameleonsk píše:

    Výborný článok. Návšteva na tvojom blogu je zakaždým potešením. Nielen, že sa pri čítaní článkov o rôznych tvojích výletoch cítim ako keby som tam bol, ale takéto články ako je aj tento ma inšpirujú a naučia. Ďakujem kamarát. Well done!

  8. Daimler píše:

    SKW- Ak sa môžem opýtať, odkiaľ máš tu ocieľku ukul si ju sám?

  9. Jerry píše:

    Super článek, jako vždy :-) Ahoj ….

  10. finn píše:

    Prijemne citanie je vysokym standardom na tvojom blogu. Horam zdar.

  11. Petr píše:

    Děkuji za moc hezký článek a hlavně za fantastický fotografie. Asi před půl rokem jsem si pořídil list pilky na železo ze zakalené oceli a v zahradnictví jsem koupil černý pazourek vše za pár korun. Jako hubku jsem použil roztlučený troudnatec máčený předtím v nálevu od popela. Jiskry mi šly krásně hned od počátku, ale ne a ne je chytit do hubky. Teprve po přečtení tohoto článku mne napadlo vzít plátek hubky a roztrhnout jej na půl podobně jako list papíru; na tržné hraně se objevila vlákna houby a ejhle… chytil jsem jiskru hned na první pokus. Moc děkuju, bez Tebe by mne to asi nenapadlo…

    Petr :-)

    • SKW píše:

      Ahoj Petr! Vďaka, teší ma že sa ti páčil článok a fotky! Hovorí sa, že dobrá fotka napovie viac ako tisíc slov, gratulujem k úspechu pri kresaní, tie momenty kedy sa to človeku podarí prvýkrát sú nezabudnuteľné!

      Veľa zdaru!
      skw

  12. Jofo - pavúk píše:

    No zas som sa naucil vela užitočného. Uz sa tesim ako to vyskusam. Vrela vdaka .

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s