Ružín (06-09.09.2012)

Dostal som ponuku zúčastniť sa jednej malej akcie bushcraft-portálu na východe Slovenska. S Attim sme boli navštíviť Legila a jeho partiu v krásnom prostredí okolo vodnej nádrže Ružín. Prakticky celý štvrtok sme precestovali, vlaky samozrejme meškali ako sa na ŽSR patrí :). O šiestej večer sme vystúpili v Margecanoch, kde na nás už netrpezlivo čakal Legil. Prvú noc sme strávili na siveckých lúkach v tábore trampskej osady pod kopcom Bradlo. Krásny západ slnka veštil vynikajúci víkend v lone prírody.

Legil a Atti.

Do zotmenia už veľa nechýbalo a tak sme čo najskôr postavili prístrešky a zapálili táborák. Zložili sme sa na rovine priamo pri hlavnom ohnisku. Kým sme s Attim naháňali lieskovice, Legil nanosil drevo a pripravil na podpal suché raždie.

Ja tradične pod ruským pončom a v improvizovanom bivi vaku z obalu od starého vojenského spacáka.

Legil sa jednoducho hodil do bivi-hamaky medzi guľatiny.

Noc bola pokojná, vyspal som sa vynikajúco. Kým Atti oživoval táborák, vyšiel som rozhýbať kosti a spraviť pár ranných fotiek.

S Legilom sme si pripravili raňajky šampiónov. Ovsené vločky, sušené ovocie, čokoláda, sušené mlieko a med. Energetická bomba pred celodenným pochodom.

Svoje ovsené vločky som prežúval s upreným pohľadom na Attiho pečenú klobásu…

Po uprataní tábora a doplnení zásob vody z neďalekého prameňa sme vyrazili zo siveckých lúk smerom k priehybe pod Sivcom.

Na pravej strane v diaľke je vidieť Kojšovskú hoľu (1 245,7 m.n.m.).

Pohľad na vrch Sivec (781 m.n.m.) spod Bradla. Odtiaľto sa javí ako plochý kopec, je to však pomerne ostrý končiar z ktorého je úžasný výhľad na okolie. Ak je dobré počasie, je možné pozorovať aj panorámu Vysokých Tatier.

Pri priehybe sme zhodili batohy a zamaskovali ich v kroví. Na Sivec sme vyšlapali naľahko, len s vodou a foťákmi.

Netrvalo dlho a už sme kráčali po ostrom vápencovom hrebeni.

Na vrchole sa viditeľne zmenila aj vegetácia. Okrem zakrpatených bukov a líp tu hojne rastie jarabina mukyňová (Sorbus aria).

Výhľad na Ružínsku priehradu a okolité hory bol parádny. Úžasný zážitok.

Žiaľ Vysoké Tatry bolo kvôli oparu vidieť len veľmi slabo.

Zápis do knihy.

Batohy sme našťastie našli tam kde sme ich schovali a po chvíli oddychu na lavičke v priehybe sme pokračovali ďalej smerom k Veľkej Ružínskej jaskyni. V chránenom území Sivec môžete vidieť zachovalé vápencové bučiny so stromami všetkých vekových stupňov. Vychutnával som si pochod starým pôvodným lesom a kochal sa masívnymi bukmi a jedľami. Pohľad do korún takýchto stromov je proste ohromujúci.

Schádzame strmým skalnatým brehom dole k Veľkej Ružínskej jaskyni.

Jaskyňa leží vo výške 614 m.n.m. a je dlhá 111 metrov. Je tvorená jednoduchou chodbou, strop je niekde vysoký do 20m a o kúsok ďalej sa už musíte krčiť a dávať bacha na hlavu. Nemá typickú krasovú výzdobu, avšak dajú sa nájsť na stenách celkom pekné vápencové žily. Postrehli sme aj niekoľko netopierov zašitých v zákutiach jaskynného stropu.

Okrem Veľkej je tu viacero menších jaskýň. Niektoré zdroje uvádzajú až desať. Cesty k nim sú však veľmi slabo značené a terén veľmi náročný.

Čakal nás ešte presun dolinou Malého Ružinoku až na vlakovú zastávku Ružín.

Hneď pod jaskyňami na začiatku doliny je prameň. Na chvíľu sme zastali a doplnili fľaše.

Po príchode na zastávku sme sa zložili v tieni ovocných stromov pri budove bývalej staničky. Vo vlaku nás potom privítali ďalší členovia zostavy – Kelko a Divox s priateľkou Majkou. Dlho sme vo vlaku nesedeli, tesne potom čo nekompromisnému sprievodcovi vyliezol tretí lístok z tlačiarne sme vystúpili v Margecanoch-zastávke.

Chceli sme sa zastaviť na jedno orosené v neďalekej krčmičke, no mreže na dverách značili že z toho nebude nič. Nakoniec nám bolo dobré aj jablko odtrhnuté vedľa cesty. Náš ďalší kemp bol vzdialený už len niečo vyše hodiny chôdze od staničky, cestou sme vyťali pár palíc, Divox na výrobu trojnožky nad oheň, ja a Atti na stavbu prístreškov. Legil pred akciou schoval v blízkosti tábora nakúpené jedlo a pitie. Ostávalo nám len dúfať, že ten nákup nebudeme hľadať roztrúsený niekde po lese. Našťastie to bolo zabalené ozaj pedantne, zver skrýš nevyňuchala.

Tunajší toto miesto volajú Nevada. Majú to tu celkom pekne upravené a udržiavané, je tu stôl s lavičkami, posedenie aj okolo ohniska a dokonca aj kuchynská linka pre pána šéfkuchára ;). Pri brehoch okolo Ružína je podobných miest plno, niektoré lepšie udržiavané iné menej. Po príchode na flek sme pozhadzovali batohy a konečne vyfúkli paru, šlapania bolo na dnes dosť. Jedna z prvých vecí, ktorú som šiel pozrieť bola studnička v neďalekej zátoke. S Legilom sme nabrali vodu do veľkého plastového kanistra. Kým Divox s Majkou pripravovali niečo pod zub, zvyšok osadenstva si pripravoval svoj nocľah.

Do svahu boli vykopané rovné plôšky na lôžka. Ja som sa zložil poniže pri vode, Atti napol celtu trochu vyššie nadomnou.

Legil natiahol hamaku vedľa mňa a Kelko pri hlavnom ohnisku.

Hlavný šéfkuchár Divox sa postaral o to, aby počas nášho pobytu na východe naše žalúdky na niečo také ako hlad ani len nepomysleli. Na večeru sa podávala zeleninová polievočka a ako zákusok obložené chlebíčky. Tma sa pomaly začala vkrádať medzi stromy, Atti priniesol petrolejku na stôl, Divox vytiahol gitaru a bolo nám veselo dlho do noci.

Ráno ma zobudili hlasy od ohniska. Pohľadom som skontroloval Legilovu hamaku vedľa, ten ešte stále spokojne odfukoval v hamake. Vypil som zvyšok vody v čutore a zamieril k miestu činu. Varila sa káva a raňajky.

Divox varil ďalšiu zeleninovú polievku, tentoraz zahustenú haluškami. To vám bola fajnota.

Kým sme jedli, ponad nás prechádzal bezdomovec tlačiac pred sebou zelený bicykel. Údajne prespáva v kamennej chajde neďaleko studničky. Neskôr sme sa šli k tejto kamennej chajde pozrieť. Po chvíli hľadania sme ju našli, bola to malá miestnosť vymúraná z kameňov, so strechou poplátanou z plechu a igelitových plácht, pred vchodom bolo množstvo rôznych predmetov, špina a silný zápach po moči. Kedysi to vraj bolo obľúbené miesto trampov, dnes je to už len zanedbané útočisko nejakého tuláka.

Chvíľka oddychu na rovinke za kamennou chajdou.

Vybrali sme sa presť trochu lesom, po okraji priehrady. Na jednej z briez som postrehol podozrivú čiernu hrču. Po bližšom prezretí bolo jasné že ide o čagu, drevokaznú hubu, z ktorej sa dá získať práchno na zakladanie ohňa, alebo uvariť liečivý čaj. Rástla dosť vysoko, no mal som šťastie, že hneď vedľa bola vyvrátená druhá breza a tak sa k nej dalo pomerne ľahko dostať.

O pár stoviek metrov ďalej som v diaľke zazrel ďalšiu. Táto rástla vo výške tváre, takže nebol žiadny problém so zberom.

Výsledok zberu. Do tábora sme sa vrátili s pekným úlovkom, o zásobu práchna je na dlhšiu dobu postarané.

Kým sme sa tárali po lese, Divox uvaril špičkový obed – Segedínsky guláš.

Po dobrom obede prišiel na rad krátky šlofík :) a oddych pri rôznych drobných činnostiach okolo táboriska, Kelko orezával práchnovec, ja som sa zabával s brúsením Legilovho noža na jeho novej DC4-ke. Neskôr sme s Legilom vybehli znovu na menšiu prechádzku, bol pozrieť miesto kam chodieval osamote táboriť pred mnohými rokmi.

Kelkove práchno.

Zhora Hultafors HVK, Hultafors GK a brúsny kameň Fallkniven DC4.

Divox chystal na večeru ďalšiu fajnotu, živánsku v alobale.

Kým sa živánska piekla nad pahrebou, vyprávali sa rôzne zážitky a príhody zo života. Divox znovu vytiahol gitaru a zahral zopár trampských. Bola to veľká pohoda, na ktorú budem dlho spomínať.

Po otvorení alobalu sa všetci zbehli ako supy a šťuchali lyžicami do živánskej. Bola vynikajúca a padla len tak sa po nej zaprášilo :)

Nasledujúce ráno sme museli vstať zavčasu aby sme ešte za vidna dorazili domov, čakala nás slabá hodinka šlapania k staničke a potom dlhá cesta vlakom. Spoločnú fotku sme cvakli tesne pred ochodom, vyzerám akoby som bol rozospatý, no to som bol len nasrdený že už musím odísť!;) Počas tohto úžasného víkendu som sa si vzal ponaučenie… jedlo si so sebou na východ nenos! Ešte raz by som chcel vyjadriť vďaku Legilovi, Divoxovi, Kelkovi a Majke za príjemne prežité chvíle, starostlivosť a pohostenie. Dúfam že sa ešte niekedy spoločne zídeme pri žiare táboráka.

This entry was posted in Denník. Bookmark the permalink.

13 reakcií na Ružín (06-09.09.2012)

  1. Jerry píše:

    Super čtení, nádherné výhledy. Já byl zase ve Snine, Ulič Krive , ale to jsem byl mladý kluk 19.let. Na východě jsou samí dobří kamarádi . Ahoj …..

  2. Hadus píše:

    Paradicka!!

  3. atti.hombre píše:

    :-) dakujem- mám vianoce!…dúfam,že čoskoro zas niekde zakotvíme!

  4. Bushcrafter píše:

    Super report, super fotky……proste další super článok :)

  5. B-Boy píše:

    Ahoj,
    Majku, Dinga (divox), kelka, Legila, poznám osobne, naozaj skvelí ľudia, a o Dingovom kulinárskom talente niet pochýb :D tieto miesta ako Nevada pod. poznám veľmi dobre.
    ak niekedy zavítaš na východ s touto partiou tak mi napíš SS na Bushcraft-portal, rád sa pridám (ak teda môžem) :D

  6. barney píše:

    Užasne čítanie SKW, naozaj sveli článok, rovnako aj fotky.

  7. Marcela píše:

    Žrací wander! :o)) Dobře jste se tam měli… Dva roky prázdnin by se mi hodily na to, abych se mrkla na místa jako je toto – móc hezký, a parádní fotky ;)

  8. húrka píše:

    skvelá stránka, ja som z košíc takže poznam to okolie, mohli ste sa ísť prejsť ešte aj na jánošíkovú baštu.
    po tích tvojích textoch mám chuť zbaliť batoh a vypanúť von
    ak chcel by si ísť ešte na víchod, skvelé miesto je jazero Izra v Slánskích vrchoch pri slanci a slanskej hute
    Lesu zdar!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s