S Jodom v Myslinách (20-30.07.2012)

Tento report prichádza trochu neskôr než by sa patrilo, no v priebehu leta som mal mimoriadne nabitý program. Som rád, že konečne prišiel čas, kedy si môžem v pokoji sadnúť a s chuťou sa pustiť do písania blogu. Minulý mesiac ma prišiel navštíviť kamarát Jirka z Česka. Na fóre má prezývku Joda. Už dlhšiu dobu sme sa bavili o jeho plánovanej pešej túre na Slovensko. Áno čítate správne, chcel prísť pešo na Slovensko a to až od nemeckých hraníc. Spočiatku som neveril, že sa k tomu odhodlá, až kým som si v polovici júna nenašiel na fóre správu, že vzal batoh a vyrazil.

Zvítali sme sa v pondelok 16. júla, cesta mu trvala 18 dní a prešiel približne 550 kilometrov. Na Slovensku mu už s cestou trochu pomohli kamaráti z fóra a bol tiež navštíviť aj Attiho vo Zvolene. Aby ste však mali predstavu… tak takto vyzerala jeho obuv keď dorazil. Táto fotka hovorí za všetko :).

V čase keď dorazil ku mne, som začínal prax v istom súkromnom revíri. Ponúkol sa, že pôjde so mnou a pomôže s čím bude treba. Nakoniec sa mu moja prax celkom páčila, niet divu, veď kto by sa sťažoval na prácu v lese v spoločnosti pekných brigádničiek :). Nasledujúci víkend sme mali naplánované vyraziť do Myslín a niekoľko dní táboriť v lesoch. V piatok sme sa s Dušanom a Denisou zviezli autom na chatu a do nedele sme s nimi pobudli. Joda si vyskúšal kosenie strmej lúky pred chatou, ochutnal rôzne jedlá a zúčastnil sa autohubačky ;). V nedeľu okolo poludnia sme sa zbalili a vyrazili do lesov. Mali sme v úmysle utáboriť sa na nejaký čas v hornej časti Myslín a odtiaľ podnikať výpady do okolia k zaujímavým miestam.

Usadili sme sa na rozmedzí peknej bučiny a mladého brezového lesíka. Boli tu vhodné podmienky na tábor, pomerne rovné miesta na lôžka, dostatok kvalitného paliva a po vodu stačilo odbehnúť trochu do doliny kde tečie myslinský potôčik. Počas noci bolo nevyhnutné udržovať oheň, pretože sa to tu hemží medveďmi. Vždy k večeru sme si nanosili palivo, vyhľadávali sme najmä hrubé stojace sucháre, ktoré stačilo položiť na oheň z dvoch strán a len pár krát ich počas noci posunúť.

Joda pri rozkladaní celty. Veľmi na mňa zapôsobil obsah jeho batohu. Mal so sebou len ozaj nutné veci, ktoré ak nerátame nakúpené jedlo, tak by sa dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Spacák, dve ľahučké nylonové celty vlastnoručne ušité namieru, ešus, lyžica, fľaša, pohárik, vreckový nôž, lekárnička a vrecúško s hygienickými potrebami.

Jodov prístrešok. V jednoduchosti je krása. Celta napnutá klasickým spôsobom, nepoužíval dokonca žiadnu karimatku, len si nahrnul lístie a spacák hodil na zloženú záložnú celtu, do ktorej sa zvykne zabaliť v prípade veľmi nepriaznivého počasia.

Ja som sa zložil obďaleč medzi dvoma hrubými bukmi v miernom svahu. Lôžko som vyrovnal pomocou lieskovice a hranice som si vyložil dvoma kládami.

Keďže sme tu plánovali ostať viac nocí, rozhodol som sa staviť na komfort. Som toho názoru, že ak si človek chce naozaj naplno vychutnať pobyt v prírode, kvalitný spánok je základ.
Skúsil som použiť obal zo starého dekového spacáka ako ždiarsky vak alebo bivi. Spodná polovica obalu má nepremokavý záter, vďaka čomu som odspodu dobre chránený pred vlhkosťou zo zeme a vrchná polovica je priedušná nylonová tkanina bez záteru, čiže sa človek vnútri nezaparí ako v niektorých nepremokavých “membránových” bivi vakoch. Nieje to síce ako originál bivi, no výborne poslúži na ochranu samonafukovačky, čiastočnú ochranu spacáka pred vlhkosťou vzduchu, zvyšuje komfort spacáka o niekoľko stupňov a zároveň drží samonafukovačku so spacákom pekne pohromade. Tento systém mi celkom ulahodil a určite ho budem používať hlavne na jeseň a v zime.

Prvé ráno v kempe. Slnko začalo príjemne hriať hneď ako vykuklo spoza horizontu.

Veľmi som si pochvaľoval raňajky. Nazval som ich Jodove zmesi. Je to zaujímavá zmes ovsených vločiek, sušeného mlieka, čokolády a rôznych druhov sušeného ovocia ako hrozienka, brusnice, slivky, prípadne drvené orechy a podobne. V tomto prípade sa fantázii medze nekladú, kto má rád sladké, môže si to celé navyše osladiť medom. Úžasná vec na týchto raňajkách je, že zmesi si môžete pripraviť už vopred doma, nevážia mnoho keďže ide o dehydratované potraviny, sú dlhodobo trvanlivé a v lese vám potom stačí už len zaliať ich trochou vriacej vody a nechať chvíľu napuchnúť. Sušené mlieko osamote nemôžete zaliať horúcou vodou pretože sa zrazí, no v tomto prípade je zmixované s ostatnými ingredienciami a krásne sa rozpustí. Svoju zmes som zalieval len trochou vody aby som dostal hustú kašu, tak mi to chutilo najviac. Doteraz som ovsené vločky jedával len veľmi málo a úplne iným spôsobom prípravy, väčšinou samotné. Po ochutnaní takejto pestrej a chutnej zmesi som zmenil môj pohľad na toto veľmi jednoduché, rýchle a pritom neskutočne výdatné jedlo.

Po raňajkách sme sa vybrali trochu prejsť Myslinami a zbehli sme na chatu po nejakú soľ. Doplnili sme tiež zásoby vody z kamennej studničky pri chate.
Táto stopa patrí jazvecovi, ktorý si vykračoval po ceste od kaplnky.

Ďalej sme sa rozhodli vyšlapať hore na Bykovo cez Novodomský vrch.

Na jednej z ciest, v blaťavej kaluži, sme našli stopy mladého medveďa.

Zastavili sme sa na vodu pri kamennej studničke pod vrcholom Bykova. Potešilo ma, že prameň je dostatočne silný aj počas letných horúčav, voda bola príjemne chladná a osviežujúca. Chvíľu sme tu pobudli.

Pri pohľade na pohodenú plechovku ma napadlo vyrobiť z nej núdzovú píšťalku. Nieje to nič zložité, píšťalka pozostáva len z dvoch plieškov približne 2,5cm širokých.

Pred fúknutím do píšťalky treba palcom a ukazovákom upchať boky valca a jeho hornú hranu nasmerovať na stred štrbiny, cez ktorú fúkate vzduch. Táto píšťaľka dokáže vydať neskutočne prenikavý tón.

Spoločná fotka na vrchole Bykova.

Po návrate do tábora sme sa pustili do varenia. Mali sme so sebou ryžu, fazule, múku, špagety a pár konzerv. Konkurz vyhrali samozrejme špagety s morcadelou.

Takto vyzerá človek, ktorý bol doposiaľ zvyknutý jesť množstvo špagiet podľa pravidla jedného palca a teraz si vyskúšal moje pravidlo polky balíka ;).

Podvečer nám do tábora zavítal hosť. Spočiatku sa len nesmelo približoval a až keď podišiel bližšie som zistil, že ho poznám, bol so sused chatár, ktorý sa vybral pozrieť nejaké huby. Podali sme si ruky a prehodili pár slov. Keď odchádzal nám navrhol aby sme ho na druhý deň prišli pozrieť na chatu. Ja som vedel kde sa jeho chata nachádza a tak sme sľúbili, že sa zastavíme.

Ráno sme sa ako prvé vydali doplniť zásoby vody k peknej studničke asi kilometer povyše nášho tábora.

Kým som naberal vodu do fliaš, Joda hneď vedľa studničky našiel pekný hríb.

A v bučine pod cestou nazbieral zopár bedlí.

Cestou k chatárovi sme prechádzali miestami, kde kedysi boli lúky a pasienky. Tie sú však už zarastené a pomaly sa premieňajú na les. Tento rok je veľmi dobrá úroda černíc a malín. Zastali sme pri veľkom kríku, ktorý bol celý obsypaný černicami a dosýtosti sme sa napásli.

Chatár Jano bol na chate aj s kamarátom. Z diaľky nás už poslušne vítal jeho pes Ardo. Zdržali sme sa nejakú hodinku, podebatovali sme čo je nové v Myslinách, či huby rastú a tak. Jano je vášnivý hubár, trávi v lese hodne času a dobre pozná miesta kde hríby radi rastávajú. Teraz je však sucho a ani počas včerajšej prechádzky toho veľa nenašiel. No keď niesú hríby, tak les ponúka niečo iné. Vo vedľajšej miestnosti sa mu vo veľkom hrnci varil černicový sirup. Neboli sme teda jediní, čo dnes boli zbierať černice. Dopili sme osviežujúcu bazovú limonádu, poďakovali za pohostenie a pobrali sme sa znovu po svojom.

Pri jednej z chát som postrehol morušu o ktorej som predtým nevedel. Po zemi bolo napadané množstvo krásnych čiernych drevených jahôd. Boli šťavnaté a osviežujúce. Vôbec sme nečakali že po černiciach môže prísť ešte niečo lepšie.

Pri väčšine starých domov a chát v doline sa nachádza zdroj pitnej vody. Doplnili sme si fľaše a vydali sme sa nazad do tábora. Nie však rovnakou cestou akou sme prišli, ale dookola popod Dúbravku po rôznych lesných cestách.

Staršia stopa vysokej.

Skúmali sme ruiny domov, či sa v ich okolí nenachádza niečo zaujímavé.

Večer sme si upiekli placky v pahrebe.

Stredu sme strávili zväčša v blízkosti tábora. Rozhodli sme sa trénovať techniku zakladania ohňa trením pomocou luku (bow drill). Najprv bolo potrebné poobzerať sa po okolí a nájsť vhodné drevo na výrobu setov. Táto vyťatá rakyta vyzerala sľubne, no nakoniec sa ukázalo že drevo zrejme ešte nebolo úplne suché.

Vyrobil som dva sety, jeden z rakyty, druhý z osiky. Joda vystrúhal tiež svoj z osikového dreva.

Vyrezávanie výrezu.

S rakytovým setom som bojoval niekoľko vŕtaní a všetky boli neúspešné. Nakoniec skončil ako palivové drevo. Zato osikový set fungoval nádherne, uhlíky vznikali jeden za druhým.

Rozfúkavanie na plameň.

Výsledok tréningu.

Joda tiež poctivo makal ako drak.

Popritom sme opiekli bedle nad pahrebou. Chutili dobre, len po nich ostal nepríjemný škriabavý pocit v krku. Vyprážané, prípadne smažené na troche masti sú teda omnoho lepšie.

Vo štvrtok začal padať dážď. Ten nás prinútil väčšinu času stráviť pod celtami.

Zmenil som vypnutie celty na trochu ostrejší uhol pre prípad, že by začalo šibať z bokov.

Dnes mal dôjsť do Myslín Dušan. Keď dážď trochu poľavil, zišli sme za slabého mrholenia pozrieť dolu k chate. Na ceste k myslinskej kaplnke sme začuli pokriky nejakých hubárov z lesa povyše. Po chvíľke zaostrovania pomedzi stromy som zbadal svojho brata a bratranca Paľa. Za pár minút prišiel na cestu aj Dušan s Denkou tak sme sa všetci zvítali. Dohodli sme sa, že dôjdeme za nimi na chatu, počasie vyzeralo že sa meniť veľmi nebude a aj tak by sme väčšinou ležali pod celtami. Vybehli sme teda pobaliť veci a upratať tábor kým sa znovu neschytí padať.

Cestou k chate sme sa zastavili nazbierať černice pre Denisu, sľúbila, že nám upečie černicovú bublaninu. Tej predstave sa nedalo odolať, nazbierali sme za ešus černíc. A poviem vám, stálo to za to, bublanina z čerstvých černíc bola proste fantastická.

Nasledujúci víkend sme zažili asi najkrajšiu tohtoročnú hubačku. V sobotu skoro ráno sme vzali koše a vyrazili do krňanskej doliny.

Kozáky osikové, u nás ľudovo nazývané “janíky”.

Bedľa vysoká.

A potom to začalo… tu jeden… tam druhý… tam tretí :).

Joda si naplno vychutnával hľadanie hríbov zamaskovaných v bukovej hrabanke.

Gigantická bedľa, už trochu “po záruke”.

Toto bol tiež veľký krásavec.

Keď som hodnú chvíľu žiaden hríb nenašiel, zamieril som radšej do malinčia na neďalekej rúbani. Máločo sa vyrovná úžasnej chuti lesných malín.

Koše sa napĺňali jedna radosť.

Jedna spoločná z krňanských bučín. Zľava bratranec Paľo, brat Andrej, ja a Joda.

Na tento týždeň s Jodom nikdy nezabudnem. Bol to perfektne strávený čas v lesoch, snažil som sa mu ukázať Mysliny vo svojej plnej kráse, zbehali sme skoro všetky lesné cesty, pili z väčšiny studničiek ktoré poznám a každý večer sme dlho do noci debatovali pri žiare táboráka. Som veľmi rád, že som opäť vďaka bushcraft-portálu spoznal skvelého človeka, s ktorým mám mnoho spoločného. Vďaka za všetko kamarát, dúfam že sa čoskoro uvidíme na nejakom ďalšom zraze!

This entry was posted in Bushcraft, Denník, Huby, Jedlo z prírody, Oheň, Stopárstvo. Bookmark the permalink.

22 reakcií na S Jodom v Myslinách (20-30.07.2012)

  1. chameleonsk píše:

    Vyborne napisany report a tie fotografie k nemu….palec hore. S tou cernicovou bublaninou si ma ale dostal. Bublaniny na rozne sposoby ja velmi mozem a cernice su velkym favoritom aj u mna :-)

  2. Stanislav píše:

    Po přečtení textu jsem jen seděl a zíral s otevřenou pusou,výborné fotografie ještě lepší report a k Jodovi nemám slov.Tímto se chci zeptat jody jestli by mi nenapsal ještě něco víc o jeho cestě,o zážitcích které se mu přihodily během cesty atd.Prosím kontaktuj mě na mail Jodo!Lesu zdar

  3. atti.hombre píše:

    super čítanie na slnečné ráno!…vďaka za vynaložené úsilie- oplatilo sa počkať! ;-)

  4. Jitka píše:

    Moc hezké :-) Přečetla jsem to jedním dechem :-)

  5. Lesní želva píše:

    Ahoj! Sice dlouhé (fakt dlouhé) čekání, ale oplatilo se! Moc díky za příjemné čtení, zas mě to tahá ven (a to jsem se vrátila včera). Palce hore!

    Pája

  6. Joda píše:

    děkuju za moc hezky napsaný report Maťo… bylo to příjemné zakončení jinak náročné cesty. Těším se nabuduce! ;)

  7. Rolf píše:

    Naozaj pekné “bytie” v prírode…:-) Hlavne tie hubárske úlovky… A tie hríby (dubáky) to je potešenie pre srdce hubára, priam vhodné do hubárskych atlasov…:-) Len škoda, že tento rok (aspoň u nás) je dosť chudobný na huby… Verím, že jeseň bude bohatšia…:-)

  8. Jerry píše:

    Prostě super, dobře se to čte . Je u vás moc pěkná příroda. Ahoj s modrou oblohou :-).

  9. Trenkinen píše:

    Nemam slov. Jednoducho paradne citanie a fotky…

  10. maco píše:

    super text este lepsie fotky a ta lokalita
    nadhera palec hore

  11. Statif píše:

    Tradicne skvely report..akurat mam pocit, ze hriby sa netrhaju cele, ehm. Teda tak, vdaka este raz za prijmne citanie :)

    • SKW píše:

      Ahoj, som rád že sa ti páčil report! Samozrejme ja nikomu nedoporučujem aby zbieral huby takým spôsobom ako ja, ten môj spôsob nemusí byť správny. Medzi hubármi kolujú rôzne verzie o tom ako by mal vyzerať správny spôsob zberu. V niektorých príručkách sa človek dočíta, že by sa huby mali odrezávať tesne pri zemi aby nedošlo k porušeniu podhubia a podobné mýty. U nás sa odjakživa trhali celé a nikdy nebol problém žeby na osvedčených miestach kvôli tomu prestali rásť. Keby tomu tak nebolo tak ich určite netrháme ;-) . http://www.nahuby.sk/poradna_detail.php?poradna_id=693
      s pozdravom
      skw

  12. Bushcrafter píše:

    Super článok :) kaláp dole

  13. Denisa píše:

    Strašne krásne fotky a vynikajúce čítanie. Spomenula som si hneď na Jirku. Super človek .

  14. Ferkiu píše:

    pekne napísaný report :) ale jedna fotka mi tam chýba … tie pekné brigádničky :D :) zdar

  15. Martin píše:

    Ahoj,
    takže já se taky připojuji k mnoha kladným reportům, opakuji se ale, krásné fotky, pěkné popisky, a ty boty…
    Chtěl bych vědět jestli pracuješ, že máš tolik krásného času stráveného v přenádherné přírodě a jestli můžeš prosím přesněji určit místo tvého pobytu… (na e-mail) S tvých indicii se domnívám,ale nevím přesně.
    Každopádně díky za povzbuzení a nákop do mého zadku abych sebou hýbnul ven…
    Mockráte díky a jestli by to vyšlo možná bych se taky stavil .?.?.?.?.?

    • SKW píše:

      Ahoj, vďaka za komentár a pohvalu! Ja momentálne študujem, preto sa možno zdá že mám veľa voľného času, no teraz som akurát v štátnicovom ročníku a tak som na tom s voľným časom biedne. Nebránim sa osobnému stretnutiu ak ide o človeka s dobrými úmyslami. Kedykoľvek ma nájdeš vo Zvolene, kde som momentálne omnoho častiejšie než doma. Ak by si sem niekedy zavítal, tak mi pokojne daj vedieť na mail.

      S pozdravom
      skw

  16. Spätné upozornenie: S Jodom v Myslinách 2 (11-15.III.2014) | SKW Bushcraft

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s