Ruja v Myslinách 30.09-02.10.2011

Víkend na prelome septembra a októbra som strávil v spoločnosti kamarátov z bushcraft-portálu. Zavítali do Myslín, aby si spolu so mnou vychutnali pomaly končiacu jeleniu ruju. Attila a Juraj prišli už v piatok dopoludnia, Ivan s priateľkou Zuzkou kvôli pracovným záležitostiam dorazili až v sobotu ráno. S Jurajom a Attim sme teda vyrazili založiť tábor na nejakom vyvýšenom mieste, z ktorého bude počuť jelene z viacerých strán. Počas pochodu nahor sme sa kochali krásnymi farbami jesene, ktoré už pomaly zaplavujú okolité lesy. Vôbec nebolo potrebné sledovať predpoveď počasia, táto jeseň sa ani nedá nazvať jeseňou, skôr predĺženým letom. Bolo naozaj nádherne, no má to aj svoje nevýhody, je neskutočné sucho a vačšina bystrín vyschýna. Preto sme pitnú vodu nabrali dole v Myslinách zo studničky, ktorá je plná aj počas najväčších horúčav.

Utáborili sme sa na peknom mieste pod Črchľou. Po chvíľke rozhodovania si každý vybral miesto, kde sa zloží. Atti si postavil vyvýšenú posteľ ako zvyčajne a tak sa jednoducho vysporiadal s nerovným terénom. Nechýbala ani stará dobrá slaninová celta ;-).

Ja som sa zložil o trochu povyše, celtu som napol mojím obľúbeným spôsobom medzi hrabom a dvojnožkou a dobre ukotvil v zemi.

Ďuro to tiež nemal zložité, natiahol hamaku s celtou a o nocľah bolo postarané.

Ešte sme pripravili miesto na oheň, nejaké lavičky na sedenie a dali sme si suchú večeru.

Slnko zapadá skoro. Noc pomaly, ale iste zahaľuje lesy do svojho tmavého rúcha.

Prvý večer sa jelene ozývali menej ako som očakával, len kde-tu bolo počuť zaručanie. Čiastočne sa pod to podpísali robotníci, ktorí opravovali cestu pod Bykovom. Robili hluk až do zotmenia. Po chvíli sedenia a debaty pri malom zhasínajúcom ohni, sme si políhali do spacákov.

Les bol živý. Popri šuchote rôznych nočných živočíchov občas zaručal jeleň a v korunách stromov sa ozývali sovy. Oheň pomaly zhasol a my sme zadriemali.

Môj prvý pohľad ráno. Hrejivé slnečné lúče nás rýchlo vydurili zo spacákov.

Raňajky – praženica so slaninou a cibuľou.

S Ivanom sme boli dohodnutí, že sa v určitú hodinu stretneme dolu pri priehrade. Hneď po raňajkách sme sa spolu s Ďurom vybrali dole, Atti ostal strážiť veci. Zvítanie s Ivanom a jeho priateľkou Zuzkou prebehlo v pohode. Medzitým Ďuro doplnil zásoby vody a tak sme mohli vyraziť naspäť do tábora.

Cieľom nášho stretnutia bolo predovšetkým dobre si oddýchnuť, nerobili sme žiadne náročné túry, len menšie prechádzky po okolí a väčšinu času sme strávili v kempe rôznymi činnosťami. Keď sa blížil čas prípravy obeda, prišiel som na to, že jediná vareška ktorú máme, je tá Attiho z Čabrade. No a keď Ivan vytiahol veľký 5 litrový kotlík, bolo jasné, že s tým treba niečo robiť. Začal som teda vyrezávať plochú varešku z brezy.

Úplne jednoduchá, narýchlo vyrezaná varecha, no poslúžila veľmi dobre.

Ďuro pri tréningu kresania ocieľkou a pazúrikom.

Ivan varil lečo, ja s Attim špagety a Ďuro sa mordoval s konzervou bravčového :)

Moje špagety s morcadelou a improvizovaná liesková vidlica. Vyzerá neohrabane, keďže som ju vystrúhal za pár sekúnd z kúska liesky, no nevedel som si ju vynachváliť, špagety sa ňou dali perfektne navíjať ;-).

Na lúkach pri okraji lesa sa teraz dá nájsť množstvo šípok. Najchutnejšie sú keď ich ošlahá mráz, zmäknú a ich dužina sa dá pekne vytlačiť. Teraz sú vhodné na výborný šípkový čaj.

To bola Attiho parketa, ten nás zásoboval šípkovým čajom počas celého víkendu.

V hornej časti Myslín, pri jednom z opustených domov rastie krásny vysoký gaštan a niekoľko jabloní. Jedlé gaštany sú azda najchutnejšie lesné plody jesene, len škoda, že sa u nás prirodzene vyskytujú len zriedka, keď ich roznesú sojky, alebo veverice.

Gaštanom som poodrezával “líčka” aby nestrieľali a šup s nimi do pahreby.

Nebolo ich veľa, no ako chuťovka boli vynikajúce.

Nasledujúci večer sa jelene ozývali intenzívnejšie, najmä smerom od Novodomského vrchu. Tiež nechýbali tajuplné spoločníčky sovy, ktoré oznamovali svoju prítomnosť dlhým plačlivým húkaním. Ďuro sa rozhodol, že bude spať na karimatke pri ohni a počas noci ho bude udržiavať. Ivan so Zuzkou si rozložili spacáky na roztiahnutej celte poniže mňa. Ešte nejakú chvíľu sme počúvali zvuky navôkol a tíško debatovali.

Ráno som si privstal, rád pozorujem východ slnka. Je to jav, ktorý sa deje každý deň a pritom mnoho ľudí si ani neuvedomuje jeho krásu. Niektorí ho stále prespia, iní na to nemajú čas, alebo to považujú za banalitu. Predchádza mu úsvit, kedy sa obloha začne rozjasňovať. Východ slnka nastáva vo chvíli, keď spoza horizontu vykukne jeho vrchná časť. Slnečné lúče začínajú postupne zaplavovať všetky tmavé zákutia lesa. Skúste si aspoň pár krát do roka vychutnať tieto magické momenty, stojí to za to!

Po raňajkách sme vyupratovali miesto tábora tak, aby po nás nič neostalo, ohnisko sme dokonale zaliali vodou a zbalili batohy. Nazáver sme sa ešte zastavili na šťavici pri priehrade, chlapi si doplnili zásoby vody a tu sa naše cesty rozišli. Rád by som týmto vyjadril vďaku Attimu, Jurajovi a tiež Ivanovi a Zuzke, že merali takú dlhú cestu až sem. Dúfam, že sa vám v tomto kraji páčilo, ak budete mať chuť si niečo podobné zopakovať, pokojne mi dajte vedieť, ste tu kedykoľvek vítaní.

Reklamy
This entry was posted in Bushcraft, Denník, Jedlo z prírody, Vyrezávanie lyžíc. Bookmark the permalink.

8 Responses to Ruja v Myslinách 30.09-02.10.2011

  1. atti.hombre píše:

    Hihi…super víkend a fajn napísané!aj ja ďakujem za parádny zážitok!

  2. pawuk píše:

    do riťkáloviec musím ísť už konečne s vami :)

  3. finn píše:

    Paradna story,ako z knihy Jacka Londona. Tisko zavidim, ale nabuduce sa pokusim pridat a nieco sa naucit. Good luck.

  4. juraj1974 píše:

    Tak ako som uz spomenul. Chlapi s vami aj do ciernych pekiel pojdem a bude aj tam super ako vzdy. Dakujem este raz za super vikend a zazitky ktore ostavaju nadlho v mysli. Toto co ja zazivam s vami mi nikto neda a neda sa to ani kupit hoci by som bol aj milionar…. Dikes

  5. Ivan píše:

    Čo na to povedať, super ľudia, parádna príroda, kvôli tomu sa oplatilo merať tu diaľku.
    Ďakujem chlapi.

  6. Marcela píše:

    Opět tichoučká závist… Moc pěkný fotky a okolní příroda, samozřejmě jako vždy poutavá četba.

  7. Matej píše:

    Som unesený. Niečo takéto som chcel vždy zažiť !
    Dostal som sa sem, pretože som hľadal postup výroby píšťalky, a vidím, že táto stránka mnou bude určite často navštevovaná. Prajem veľa krásnych chvíľ v prírode !!!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s