Príručka ohňa trením I. – Ohnivý luk (Bow drill)

Už som neraz písal o metóde založenia ohňa trením s použitím luku, no myslím si, že nikdy som nebol dostatočne podrobný. Preto by som v tomto článku chcel trošku detailnejšie rozobrať problematiku tejto techniky, priblížiť výber dreva, jednotlivé časti zostavy, postup prevedenia, najčastejšie chyby a zdieľať svoje doterajšie skúsenosti z tejto oblasti.
Ohnivý luk je typická severská technika. Spomedzi všetkých trecích metód je podľa môjho názoru najvhodnejšia do našich lesov. Dôvodom je hlavne fakt, že luk poskytuje obrovskú mechanickú výhodu a vďaka tomu sa zvyšuje počet druhov dreva, s ktorými sa dá založiť oheň. Bez luku, čiže vŕtaním pomocou dlaní, musíte použiť tie najlepšie materiály a tým sa výber drevín podstatne zužuje.

Bow drill je dôležitá zálesácka zručnosť, vďaka ktorej človek dokáže založiť oheň pomocou materiálov nazbieraných priamo v prírode. No sú na to potrebné aspoň dva dôležité predmety alebo nástroje, ktoré by však vo výbave zálesáka nemali nikdy chýbať – Nôž a pevný povraz. Samozrejme, dajú sa v prírode nahradiť, no to je už vyšší stupeň zručnosti a vyžaduje si to oveľa viac času a prípravy. Ak vám navlhli zápalky, no máte nôž a povraz, tak sú vaše šance na založenie ohňa v prípade, že dobre ovládate túto techniku celkom priaznivé. A ak by ste poprípade mali pri sebe malú sekerku, či pílku, tak to vaše prípravy podstatne uľahčí.

VÝBER DREVA
Je kľúčový faktor pri všetkých trecích metódach. Váš konečný úspech závisí v prvom rade na schopnosti správne určiť a vybrať vhodný druh dreva. Musí to byť mŕtve, suché a predovšetkým mäkké drevo. Priamo na mieste sa dá urobiť jednoduchý test nechtom. Odrežte z dreva šupinu a na rovnej plôške skúste zaryť nechtom. Ak v dreve ostane odtlačok nechta, je vyhovujúce.

Ale pozor, drevo nesmie byť spráchnivené! So spráchniveným drevom nedosiahnete potrebné trenie, len sa prevrcete naskrz a získate iba kôpku sivého, nezhoreného prášku. Pri teste nechtom na spráchnivenom dreve je odtlačok výrazne hlboký, vtedy viete, že ho môžete zahodiť.

Po množstve experimentovania s rôznymi druhmi dreva som si zostavil rebríček u nás bežne sa vyskytujúcich drevín, ktoré považujem za vhodné na oheň trením:

1.Vŕba
2.Topoľ
3.Lipa
4.Jelša
5.Lieska
6.Borovica

Podľa môjho názoru je najlepšia vŕba. Hneď za ňu by som zaradil topoľ. Niekto iný by napríklad mohol dať na prvé miesto tiež výbornú lipu, no na môj vkus je až príliž mäkká a jej ďalšou nevýhodou je, že v prírode vďaka tomu veľmi rýchlo zhnije a málokedy sa nájde vhodný, nespráchnivený kus. Lieska svojimi dlhými a rovnými výhonkami poskytuje perfektné vrtáky. Drevo z popínavých rastlín ako napríklad brečtan či plamienok je tiež výborné, no len zriedka sa dá nájsť v prírode už suché. Môžete ho však vysušiť doma a vyrobiť si dosku do zostavy, ktorú budete nosiť so sebou.

Pamätajte, že v tvrdom lese s výskytom hraba, duba a buka môžete len ťažko nájsť vhodné drevo na založenie ohňa trením, možno ojedinele liesku. V takomto lese je rozumné zamieriť k okraju porastu kde zvykne rásť rakyta (vŕba rakytová) a osika (topoľ osikový). Ak sa vám nedarí nájsť vhodné drevo, vydajte sa smerom k vode. Tie najlepšie dreviny sa vyskytujú najmä v blízkosti potokov, riek, nádrží, proste všade tam, kde je trvalé zamokrenie pôdy.

Vo všeobecnosti ihličnaté dreviny niesú vhodné na oheň trením, kvôli zvýšenému obsahu živice. Síce je možné založiť oheň aj so smrekovým, alebo borovicovým drevom, no vynaložíte oveľa väčšie úsilie, než napríklad s topoľom, a celkovo šance na úspech sú nižšie. Je to spôsobené zvýšeným obsahom živice, ktorá má za následok akési predčasné horenie prachu. Preto ak natrafíte na príliž živičnaté drevo, môžete mať problém vygenerovať uhlík.

Popri zozname drevín sa vynára otázka, či záleží na výbere dreviny zvlášť pre vrták a pre dosku. Skôr je to akási mylná domnienka, že by vrták a doska mali byť z odlišného dreva. Je lepšie, keď sú z rovnakého druhu dreva, najlepšie z toho istého kusu, ktorý nájdete v lese. Vtedy pri trení ubúda zuhoľnatený prach rovnomerne aj z vrtáka aj z dosky a vytvára uhlík. Čiže osobne preferujem oba diely z rovnakého dreva a úplne najradšej mám vŕbu na vŕbe.

Samozrejme, funguje to aj pri rozdielnych materiáloch, niektoré kombinácie môžu fungovať výborne, napríklad doska z vŕby a vrták z liesky. Ak už nemáte inú možnosť, len iný vrták a inú dosku, tak musí byť dodržaná zásada, že vrták by mal byť tvrdší ako doska. No nemali by ste prehnať pomer tvrdosti, lebo sa vám môže stať, že ak použijete príliž mäkkú dosku(lipa) a príliž tvrdý vrták (napríklad javor) tak sa prevrcete na dno bez toho, aby sa vám vyformoval uhlík.

Drevo musí byť čo najsuchšie, prílišná vlhkosť môže veľmi ľahko spôsobiť zlyhanie. Najlepší je mŕtvy stojaci strom alebo odlomená vetva visiaca zvisle dolu, vtedy je pravdepodobné, že drevo bude dostatočne suché. Konáre ležiace na zemi v lístí sú napité vodou a nepoužiteľné.

V mojom okolí prevažujú tvrdé hrabovo-dubové lesy a na okraji porastu zvyčajne rastie osika. Jej spodné vetvy bývajú prirodzene odumreté, a tak ich často používam na výrobu vrtáka a dosky. Je to veľká výhoda, pretože tieto suché konáre sú stále pripojené ku kmeňu a vďaka tomu nepodliehajú tak skoro hnilobe.

ZOSTAVA:
Treba si uvedomiť, že neexistujú nejaké presné rozmery jednotlivých dielov, no budem sa snažiť aspoň približne opísať veľkosť jednotlivých častí. Keď prestanete počítať, koľko krát ste založili oheň trením, tieto údaje budete mať prakticky v oku.

  • VRTÁK:
    Môžete ho vystrúhať z tenšej suchej vetvy, alebo rozštiepiť hrubšie polienko, z jednej polovice vyrezať vrták a z druhej dosku, záleží to na okolnostiach. Mal by byť hrubý približne ako palec a dlhý ako vzdialenosť medzi koncom malíčka a koncom palca na roztvorenej dlani. Pri vyrezávaní vrtáka buďte obzvlášť dôslední. Musí byť rovný a okrúhly. Krivý vrták vám bude robiť problémy a vyskakovať z jamky. Vrchný koniec vrtáka by mal byť zúžený, tam chceme minimalizovať trenie. Dolný koniec vrtáka bude rotovať na doske, takže by mal byť len mierne zahrotený, aby vytvoril čo najväčšiu treciu plochu.

  • ZÁKLADNÁ (OHNIVÁ) DOSKA:
    Mala by byť hrubá približne ako ukazovák. Ak ju urobíte veľmi hrubú, budete musieť viac vŕtať aby sa výrez naplnil prachom. Pri prehnane tenkej doske zase hrozí, že ju prevŕtate skôr, než dosiahnete uhlík. Dlhá by mala byť natoľko, aby sa dala pohodlne a pevne pristúpiť chodidlom, pričom musí ostať dostatok priestoru na umiestnenie trecej jamky. Čím viac si dáte na jej výrobe záležať, tým pohodlnejšie sa vám bude do nej vŕtať. Vyhnite sa drevu s množstvom hrčí, alebo prasklín.
  • POVRAZ:
    Povraz je asi najťažšie nahraditeľná časť celej zostavy za prírodný materiál z lesa. Je možné upliesť ho z vŕbového, agátového, alebo lipového lyka, no na to treba čas a zručnosť nielen v pletení povrazov, ale aj v samotnej technike založenia ohňa lukom. A práve preto je dôležité mať vždy nejaký pevný povraz vo svojom batohu. Ako núdzové riešenie môžete použiť aj obyčajné šnúrky z topánok, no tie vám veľa nevydržia a nedá sa na ne spoľahnúť.
    Moderné povrazy sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:

    Z prírodných vlákien – Napríklad kvalitné, hrubé bavlnené povrazy sú veľmi precízne zatáčané a zapletané strojom v továrni. Sú ideálne na metódu s lukom, len sa dosť ťažko dajú zohnať. No napríklad stará bavlnená šnúra na prádlo je perfektná. Ak by niekto chcel používať typický primitívny povraz pri tejto metóde, odporúčam dlhý prúžok kvalitnej kože, pokojne aj dva spletené dokopy.

    Nylonové – bežné nylonové šnúry sú nevhodné, pretože počas rotovania vrtáka dôjde vplyvom trenia k ich rozleptaniu a pretrhnutiu. Použitie nylonového povrazu je možné len v prípade, že ide o veľmi kvalitný produkt, upletený z viacerých menších a precízne spracovaných povrázkov. A jediným neprekonateľným druhom nylonového povrazu je padákové lanko – PARACORD 550. Vonkajší výplet tohto lanka v sebe ukrýva 7 menších povrazov, z ktorých každý je upletený z dvoch prameňov. Je to neskutočne odolný a trvácy povraz, perfektný na túto metódu.

    TipVymente si šnúrky v topánkach za padákové lanko. Je to skvelý spôsob, ako mať tento povraz neustále so sebou.

  • LUK:
    Nezáleží z akého druhu dreva je vyrobený. Môže to byť čerstvý konár, alebo odumretá pevná haluz. Takisto nie je príliž podstatné, ako je prehnutý, dá sa použiť aj úplne rovná palica. Samozrejme mierny oblúk na luku je lepší. Dôležité je, aby nebol ohybný, musí byť pevný, inak by sa vám počas vŕtania mohol prehýnať a to je nežiaduci jav, pretože vám bude prešmykovať vrták.
    Dĺžka luku je podstatná, mal by byť dĺžkou primeraný vašej postave. Ak je krátky, je neefektívny. Príliž dlhý je zas ťažký a nemotorný. Za vhodnú dĺžku luku môžete považovať vzdialenosť od koncov prstov po rameno na vystretej ruke.

    Uviazanie luku – Niekedy sa stane, že môjmu oku neujde zaujímavý konár, ktorý sa vyššie rozvetvuje a vtedy si na vrchnej časti luku rád nechávam malú rázsošku. Paracord upevním jednoduchou slučkou.

    Ak rázsošku nemám, tak jednoducho urobím výrez v tvare L.

    V spodnej časti môžete urobiť rovnaký výrez, alebo vystrúhať po obvode drážku. Tu používam španovací uzol, niekoľko krát oviniem paracord a zaistím niekoľkými polovičnými uzlami. Tetiva nesmie byť našpanovaná veľmi silno, inak bude mať vrták tendenciu vyskakovať z jamky. Príliž voľná tetiva a vrták bude preklzovať. Ideálne našpanovanie je vtedy, keď vám to pri vkladaní vrtáka do tetivy pekne cvakne a vrták nie je možné bez otáčania posúvať v tetive od jedného konca luku k druhému.

    Niekedy sa stane, že sa tetiva počas vŕtania pomaly uvoľní a vy ste práve vo fáze, ktorá je kritická pre vytvorenie uhlíka. Vrták vám začne prešmykovať, no vy nemôžete zastaviť aby ste ju znova našpanovali. Pomôžete si, ak počas vŕtania pritlačíte prstami tetivu ku konštrukcii luku. Tým získate okamžité dočasné našpanovanie tetivy.

  • PRÍTLAČNÝ DIEL:
    Pritláčame ním zvrchu na vrták a vytvárame tlak na dosku. Našim cieľom by malo byť čo najviac minimalizovať trenie v tomto “držiaku”. Môže byť zhotovený z dreva, alebo iných materiálov, ktoré lepšie eliminujú trenie, napríklad hladký kameň s priehlbinou v strede, vhodne tvarovaná ulita, kolenná kosť z jeleňa (má vhodný tvar s jamkou), tiež paroh. Toto sú najlepšie varianty prítlačného dielu, no iba vtedy, ak si tento dielec, alebo celý set nosievate so sebou. V núdzi by ste asi len ťažko našli vhodný kameň s priehlbinou. A práve preto odporúčam trénovať s držiakom z tvrdého dreva (v tomto prípade som použil hrab), do ktorého urobíte špičkou noža priehlbinu.

    Používajú sa rôzne spôsoby mazania jamky v prítlačnom dieli, čím sa podstatne zníži nadbytočné trenie. Najdostupnejšie sú zelené listy, alebo tráva, stačí natlačiť kúsok listu do jamky tesne pred vŕtaním.

  • UHLÍKOVÁ PODLOŽKA:
    Jej úloha spočíva v tom, že keď urobíte uhlík, môžete ho pomocou nej preniesť do hniezda práchna. Môžete použiť suchý list, kúsok kôry, alebo plochý plátok dreva. Pozor však pri použití obyčajného listu ako podložky. Ten sa pod ťarchou vašej nohy, pritláčajúcej na dosku prehne, uzavrie výrez a tým zamedzí prísunu kyslíka do výrezu, čo môže mať za následok zhasnutie uhlíka.
    Niektorí ľudia jednoducho podložia pod hlavnú treciu dosku hniezdo práchna presne pod výrez. Prenášanie uhlíka tým odpadá. Avšak toto je jeden z najčastejších dôvodov zlyhania. Ak je hniezdo z drsnejšieho materiálu, prach cezeň prepadá a nemusí vyformovať kompaktný uhlík.
    Odporúčam pekne vystrúhať z odštiepeného kúsku dreva tenký plátok, ktorý podložíte pod výrez. Ten zaručí, že sa pod ťarchou dosky, nezablokuje prísun kyslíka do výrezu. Vďaka tomuto je tiež uhlík relatívne dobre chránený pred vlhkosťou od zeme.

  • HNIEZDO PRÁCHNA
    Suchý materiál v ktorom rozfúkate uhlík do plameňa je nesmierne dôležitý prvok pri zakladaní ohňa trením akoukoľvek metódou. Zanedbanie prípravy častokrát vedie k zlyhaniu, preto by ste tejto časti mali venovať veľkú pozornosť. Musíte starostlivo nazbierať dostatok suchého a jemného materiálu, čím väčšie je hniezdo, tým lepšie sa vám bude rozfúkavať uhlík do plameňa. Počas horúcich letných dní je to brnkačka, môžte jednoducho použiť kôpku suchého lístia, no môže to byť ozajstný problém najmä v daždivom období, alebo v zime, kedy je všetko naokolo premočené. Práve preto je dobré vedieť, ktorý prírodný materiál funguje takmer za každých poveternostných podmienok a kde ho hľadať. Pre mňa sú to metliny smlzu, trstiny, alebo páperie pálky. Skombinované so suchou trávou tvoria vynikajúce hniezdo.

POSTUP:
Do ohnivej dosky urobte špičkou noža priehlbinu. Mala by byť od okraja vzdialená asi o priemer vrtáka (približne 2cm). Táto jamka/priehlbinka bude slúžiť na počiatočné “spárenie” vrtáka s doskou. Rovnakú urobte aj do prítlačného dielu.

Pri prevedení je veľmi dôležitý správny postoj. Jednou nohou pristupíte ohnivú dosku a na druhej kľačíte. Chodidlo pritláčajúce dosku by malo s kľačúcim lýtkom vytvárať trojuholník, vďaka tomu dosiahnete dobrú stabilitu počas vŕtania. Na fotografii nižšie držím luk v ľavej ruke (som ľavák) a dosku pristupujem pravou nohou. Pravák to má opačne, dosku pristupuje ľavou nohou (na pravej kľačí), luk drží v pravej ruke a treciu jamku s vrtákom má napravo od nohy. Môžete si síce postoj neskôr prispôsobiť podľa vašich predstáv, no toto je štandard.

Vrták vložte do tetivy tak, aby sa nachádzal na vonkajšej strane luku. Ak to urobíte opačne a vrták bude vo vnútri, je to nesprávne. Zápästie ruky, ktorou držíte prítlačný diel pevne pritlačte o píšťaľu nohy stojacej na doske.

Treba si uvedomiť, že založenie ohňa lukom sa skladá z dvoch fáz (dvoch vŕtaní). V tejto fáze ešte oheň nerobíme, len si potrebujeme vypáliť jamku do ktorej následne vyrežeme zárez. Preto sa pri vypaľovaní jamky netreba hneď unaviť. Spočiatku však treba pritlačiť a vŕtať rýchlo, aby začalo trenie a koniec vrtáka sa zuhoľnatil. Akonáhle vám to začne dymiť spomaľte a vŕtajte pomaly, urobte ešte pár ťahov a zastaňte.

Po počiatočnom vypálení jamky prichádza na rad zárez v tvare V. Toto je jeden z kritických prvkov celej techniky, pretože tu sa vyformuje uhlík, ktorý neskôr premeníte na oheň. Ak ho urobíte nesprávne, jednoducho zlyháte. Je dobré, ak si najprv takto naznačíte nožom okraje zárezu.

Zárez sa snažte urobiť tak, ako je na tejto fotke. Ak ho urobíte príliž široký, vrták vám bude vyskakovať. Ak ho urobíte príliž úzky, uhlík nebude mať dostatok priestoru a nevytvorí sa. Ideálny rozmer zárezu predstavuje jednu šestinu z kruhu. Pri ručnom vrtáku (hand drill) sa zvykne výrez v spodnej časti rozšíriť akoby do tvaru kužeľa. Robí sa to, pretože uhlíky vytvorené ručným vrtákom sú dosť malé a vďaka tomuto rozšíreniu je možné získať viac prachu a tým aj väčší uhlík. Pri ohnivom luku to ale nie je potrebné, keďže tu býva uhlík dostatočne veľký a silný.

Pod výrez vložte podložku a teraz nasleduje hlavné vŕtanie s cieľom vygenerovať uhlík.

Luk musí byť počas vŕtania rovnobežný so zemským povrchom. Využívajte celú dĺžku luku a robte dlhé ťahy, vŕtanie na malom úseku tetivy je neefektívne. Vrták musí smerovať kolmo na dosku, akékoľvek výrazné vykrivenie do strany spôsobí buď vyskočenie vrtáka z jamky, alebo zacviknutie v prítlačnom dieli. Pamätajte, ak vám počas vŕtania vyskočí vrták z jamky, začínate odznova.

Začnite vŕtať pomaly, zahrejte vrták aj dosku. Potom nasaďte svižné a ustálené tempo, snažte sa pravidelne a z hlboka dýchať. Keď sa výrez úplne naplní prachom, zrýchlite a trochu viac pritlačte. Začne to poriadne dymiť a vtedy dajte zo seba všetko, no stále sa snažte udržať nad vŕtaním kontrolu. Keď vám dôjdu sily spomaľte a prestaňte vŕtať.

Po zastavení sa snažte nepohnúť doskou. Sledujte pozorne výrez. Ak z kôpky prachu vo výreze aj po nejakej chvíli vychádza pásik dymu, tak máte uhlík. V tomto momente nie je dôvod na paniku, uhlík práveže potrebuje pár minút aby narástol. Teraz si môžte pokojne oddýchnuť a vziať si pripravené hniezdo. Ak vidíte, že mu treba viac kyslíka, jemne ho ovievajte dlaňou ruky, no dávajte pozor, aby ste nechtiac neudreli do dosky.

Keď uhlík dostatočne zosilnie, opatrne odstráňte dosku preč. Dosť pomáha pridržanie uhlíka tenkým konárikom, alebo špičkou noža a jemné poklepanie po doske vo chvíli, keď ju oddeľujete. Nadbytočný prach, ktorý sa vytvoril po okraji trecej jamky nevyhoďte, ale opatrne ho zhrňte na uhlík, vďaka tomu narastie ešte viac.

Uhlík je v tejto chvíli pripravený na prenesenie do hniezda.

Opatrne ho uzavrite vovnútri a môžete začať jemne fúkať. Je dobré jemne ho stlačiť, aby vznikol kontakt medzi uhlíkom a novým materiálom. Pozor, ak ho pritlačíte veľmi, tak vám zhasne. V opačnom prípade, ak uhlík v hniezde počas fúkania nepritlačíte vôbec, stratí kontakt s okolitým materiálom, prestane sa rozrastať a pomaly zhasne. Niekto zvykne pri rozfúkavaní hýbať hniezdom dopredu a dozadu, odďaľovať si ho od tváre počas nádychu, no toto môže viesť k rozdrobeniu uhlíka. Preferujem metódu držania hniezda na jednom mieste tesne pri zemi (alebo na pripravenej plôške z drievok) a počas nádychu otáčam hlavou do strany odkiaľ vanie vietor.

V dobre pripravenom hniezde a pri správnej technike rozfúkavania sa začne uhlík rýchlo rozrastať. Keď začujete praskanie a z hniezda začne vychádzať hustý dym, neprestávajte fúkať, o chvíľu vám vyšľahne vytúžený plameň.

Týmto sa však založenie ohňa nekončí. Pamätajte, že predtým ako začnete robiť samotnú techniku lukom, si musíte dôkladne pripraviť aj materiály na podpal. To znamená tenké raždie, tenké drievka, hrubšie drievka. Tieto následne prikladáte postupne na horiace hniezdo v poradí od najtenšieho po najhrubšie, až kým váš táborák nie je stabilizovaný.

Pri neúspechu sa treba zastaviť, sadnúť si, zamyslieť sa nad tým čo je zle a vyselektovať chyby. Je dôležité nevzdávať to a stále skúšať. Musíte sa naučiť čítať, čo vám drevo hovorí. Farba a konzistencia prachu sú najlepšie ukazovatele toho, čo sa vlastne deje a či vás čaká úspech, alebo neúspech. Všetko to závisí od druhu dreva a jeho vlastností, precíznosti pri vyhotovovaní zostavy, rýchlosti vŕtania, sily tlaku na dosku a mnohých ďalších faktorov. Ak je prach svetlohnedý, znamená to, že nevzniká dostatok tepla, vŕtate pomaly, musíte zrýchliť. Ak sa prach skladá z nezhorených útržkov, príliž tlačíte na dosku. Najlepší je jemný prach čiernej farby, vtedy máte najväčšiu šancu, že prebehne vznietenie a následné vytvorenie uhlíka.

Ohnivý luk je výnimočný v tom, že je to spoľahlivá metóda aj v nepriaznivom počasí a v zime, pokiaľ ju človek ovláda a pravidelne trénuje. Treba však brať na vedomie, že je rozdiel urobiť oheň s vysušeným setom z domu v letnom období a so zostavou zhotovenou priamo v lese pri -20°C a metri snehu. To je ozajstná výzva a vtedy sa ukážu skutočné zručnosti zálesáka.

This entry was posted in Oheň. Bookmark the permalink.

48 reakcií na Príručka ohňa trením I. – Ohnivý luk (Bow drill)

  1. atti.hombre píše:

    super návod…už aj ja chápem ;-)

  2. Symptom píše:

    Veru veru..Super návod… Skúšam to už dlhšiu dobu a práve som pochopil chyby ktoré pri tejto metóde robím..Veľká vďaka za podrobný návod.Dúfam, že pomôže aj ostatným aspoň tak dobre ako mne.=)

  3. el Fuego píše:

    Skvely navod :) Dobry text a vyborne obrazky. Chvalim a dakujem

  4. finn píše:

    Si majster svojho umenia, klobuk a aj sanka dolu.

  5. Johno píše:

    Opäť skvelý článok s návodom. Aj keď som v tomto úplny laik, najbližšie si to určite vyskúšam :-) Ako tetivu použijem nylonovú šnúru z padáka. No a samozrejme nesmiem zabudnúť zdôrazniť, že si šikovný, zručný a teším sa na ďalšie tvoje články :-)

  6. zalesactvo píše:

    paráda zas som o niečo múdrejší

  7. SKW píše:

    Vďaka chlapi za vaše komentáre, veľmi si to cením! Zostante naladení na ďalší diel príručky ohňa trením. Už čoskoro ;-)

  8. jano75 píše:

    ahoj,
    co ale v zime, ci pocas dazda ked nie je dostatok suchej travy alebo listia ? posledne roky zial prevladaju x-tyzdnove uprsane leta, sychrave vlhke zimy . z coho urobis hniezdo pre prachno ?
    vdaka

    • SKW píše:

      Zdar! Spomínal som to v článku, najradšej používam metliny smlzu, trstiny, alebo páperie pálky. Keďže tieto metliny sú stále vyvýšené nad zemou a prefukované vetrom, ako prvé vyschnú aj po daždi. Tiež v zime trčia von zo snehovej prikrývky. Obzvlášť z metlín trstiny obyčajnej a páperia pálky sa dá urobiť veľmi dobré hniezdo aj v nepriaznivom počasí. Najdôležitejšie je proste poznať rastliny, kde rastú, čo poskytujú atď. O prírodných práchnach budem písať v niektorom z budúcich článkov.

      Vycibrenou technikou rozfúkavania uhlíka dokážeš zapáliť aj vlhké hniezdo, len sa nesmieš ponáhľať, trvá to dlhšie. Uhlík dokáže vysušiť najbližší materiál v hniezde, treba len jemnejšie fúkať, byť trpezlivý, držať ho v oboch dlaniach aby sa lepšie akumulovala teplota, nechávať práchno pár sekúnd dymiť, tým sa pomaly vysušuje, vieš to podľa vychádzajúceho hustého dymu. Ak to urobíš správne, nakoniec ti vyšľahne plameň.

      No každému je dúfam úplne jasné, že po týždňovom nepretržitom lejaku proste nemáš šancu nájsť v vonku niečo suché, s tým sa treba zmieriť. Jedine ak by si našiel niečo pod nejakým skalným previsom alebo podobne, no tie šance sú minimálne.

      • Pax píše:

        Nikdy neselže vše, vždy tu je např. bříza, choroš, smola, atd., kapsa ve které za chvíli použitelný materiál uschne. Jinými slovy vždy je šance rozdělat oheň třením, jen si člověk musí sebou do lesa vzít funkční mozek.

  9. Sven Geran píše:

    It´s a shame I can’t read this… pictures say a lot!

    Cheers
    Sven

    • SKW píše:

      Thanks for the comment Sven! I appreciate your interest in my babblings ;-) . Also thanks for checking my blog, hope you enjoy at least the pictures.
      All the best!
      Matthew

  10. Joda píše:

    Krásně nafocené a popísané… tvůj blog asi nikdy nezklame :)

  11. stano píše:

    ahoj perfekt navod :),už to len skusit…ja preferujem fire steel čo som kupil za 7E na jarmoku,podobný ako ma bear grylls na discovery len neznačkový.(,ale som spokojný…vraj je ešte sposob ako v dutej tyčke zasunieš druhu tyčku kde je prachno,silno ju narazíš o pen stromu,či stol,vytiahneš tyčku a vnutri horí uhlík,ktorí vyklepeš a zapalíš ohen:),ako to funguje?a či to nie je nejake ..fake:),si macher. s pozdravom stano

    • SKW píše:

      Nazdar! Vďaka za komentár. Zariadenie na vytvorenie ohňa, ktoré máš na mysli sa volá Firepiston (daj si do google). Skutočne to funguje, konkrétne na tom istom princípe funguje naftový motor. Vplyvom rýchleho stlačenia vzduchu v komore vznikne vysoká teplota, postačujúca na zapálenie práchna na konci piestika. Piestik musíš ihneď po stlačení vybrať von aby malo práchno dostatok vzduchu a pokračovalo v tlení. Uhlík potom vyšpáreš špičkou noža do hniezda práchna a rozfúkavaš ako pri trecích metódach. Je to geniálny primitívny vynález z oblasti Indonézskych ostrovov, kde sa na tento účel nachádzajú vhodné nízkopórovité druhy dreva. Je to veľmi spoľahlivý nástroj len škoda, že u nás ho normálne nezoženieš iba ak ti ho niekto vyrobí na sústruhu, vieš ho kúpiť zo zahraničia, no obyčajne sú dosť drahé.

      Taký firesteel je tiež perfektný nástroj, veľmi spoľahlivý a ja ho tiež obľubujem :). Už som o nich písal aj článok ak ťa to zaujíma tak skús prehrabať blog ;-).

      S pozdravom
      skw

  12. heroides píše:

    Skvelý článok určite to vyskúšam. A zauimalo by ma aký je ten biely nôž čo používaš.

  13. Doomino píše:

    Dnes som to po prve skusil a uhlik vznikol , parada … doska bola osika a vrtak lieska … ked som skusal osika doska a aj vrtak tak to neslo …mozno som niekde robil chybu mozno bolo zle trenie ale dym vznikol akurat tak na dubovej doske ktorou som zhora robil tlak

  14. Spätné upozornenie: Príručka ohňa trením II. – Ručný vrták (Hand drill) | SKW Bushcraft

  15. wolf píše:

    Moc pěkný článek i celý blog. Inspiroval mě k výrobě kuksy, vařečky (za syrova nahrubo vyřezáno a teď nechávám schnout) a teď ještě k rozdělávání ohně, :) díky!

    • SKW píše:

      Ahoj wolf! Vďaka za pochvalu, blog píšem práve preto aby v ňom každý čo sem zavíta našiel inšpiráciu a pociťoval radosť a pokoj mysle pri tvorbe z dreva či iných zálesáckych činnostiach. Držím palce pri tréningu zakladania ohňa!

      S pozdravom
      skw

  16. jimi píše:

    Pri takto napisanom postupe sa ozaj nieje vcom pomylit. Som bol zvedavy ako to pojde mne bez skusenosti, no a bolo to na 1.sup! :-) krasa
    Pouzil som uschly vrbovy konar zo stromu. Bol uz takmer sprachniveny takze som sa bal ale slo to bez problemov.
    Vdaka za skvele navody a prajem vela uspechov v dalsej praci

    • SKW píše:

      Gratulujem jimi! Som rád, že si vďaka môjmu návodu zažil ten skvelý pocit zapáliť oheň trením dreva! Ďakujem za pochvalu a povzbudenie!

      S pozdravom
      skw

  17. Maťo, to je vskutku ten nejlepší návod co jsem četl. Domnívám se, že bys na bushcraftové techniky mohl jako lesník dělat i diplomovou práci.

  18. Majo píše:

    Perfektný článok, ktorý keď si človek prečíta a postupuje presne krok po kroku, tak to dokáže. Cez víkend som skúsil založiť oheň touto metódou a podarilo sa (doska topoľ, vrták lieska). Bol to úžasný pocit. Ďakujem a prajem všetko dobré k tvojej ďalšej práci.
    Majo

    • SKW píše:

      Gratulujem k úspechu Majo! Tento jedinečný moment keď sa Ti prvýkrát podarilo vytvoriť uhlík trením driev a z neho následne oheň si budeš pamätať veľmi dlho, rovnako ako si ho pamätám aj ja, bol to úžasný pocit. Som rád, že sa Ti to podarilo práve vďaka tomuto návodu. Ďakujem za komentár a taktiež prajem veľa zdaru do budúcna!

      S pozdravom
      skw

  19. Rolf píše:

    Človek takíto skvelý článok (návod) skutočne ocení, až keď si túto techniku sám vyskúša a napokon ju aj zvládne… Podobne ako ja… Predvčerom som ju prvýkrát zvládol… Bol to môj celkovo tretí pokus… Prvé dva som učinil ešte na jar, no vždy ma nakoniec “zradila” šnúra… Používal som rôzne, o ktorých som si myslel, že by v pohode ten “dril” mali vydržať… Opak bol pravdou a vo “finále” sa začali trhať… Teraz som použil šnúrky z takých starých (kožených) korčuli… Sú také široké a naozaj veľmi pevné… V pohode tú techniku zvládli… Dosku som mal z vŕby, vrták z liesky a ako prítlačný predmet som použil kúsok dreva zo suchej slivky… Všetko bolo dokonale suché, keďže som to robil doma v stodole na betóne… Na konci “drilovania”, keď sa z dreva začalo fest dymiť, som sa začal už aj pomaly dusiť a štípali ma oči, no všetko som to ustál a na záver ešte trochu viac zabral… Nakoniec som sa od toho dymu už musel odvrátiť bokom a po chvíľke, keď som prišiel “k sebe”, som sa pozrel na set a naozaj spoza dosky začal stúpať tenký stĺpik dymu a za pár sekúnd sa rozžiarilo aj červené svetielko… V prítmí stodoly nádherne uhlík svietil… Pozeral som naňho ako na malý zázrak… S hrdosťou a opäť s o niečo vyšším sebavedomím som sa v ňom “kochal” asi päť minút… Bol to naozaj neopakovateľný pocit… V najbližšom čase vyskúšam, ako by mi to išlo aj v prírode…

    Záverom Ti, SKW, vyjadrujem svoju vďaku a obdiv nielen za tento článok, ale aj za celý Tvoj blog… Je veľkým (informačným) prínosom pre slovenského zálesáka… Ja osobne som tu našiel kvantum odpovedí na otázky, ktoré mi (niektoré) vŕtali v hlave už naozaj dlho…

    Teším sa na ďalšie články…

    S pozdravom
    Rolf

    • SKW píše:

      Ahoj Rolf! Odpisujem trochu neskôr, ale predsa ;-) Som veľmi rád, že som Ti článkom aspoň trochu pomohol k zvládnutiu tejto techniky. Ďakujem za Tvoje pekné slová, nesmierne si to cením! Budem sa aj naďalej snažiť aby bol blog studňou kvalitných informácií pre tých, čo to potrebujú!

      Modrú oblohu a veľa žhavých uhlíkov!
      skw

  20. Zdeněk píše:

    Kdyby to měl člověk zkoušet sám metodou pokus omyl, byla by to velmi dlouhá cesta (-: ale podle Tvého vynikajícího návodu, je to hračka! díky (-:

  21. B-Boy píše:

    ahoj, už som o tejto technike čítal, a bola tam taká rada,
    pridať trochu piesku medzi vrták a dosku a zvýšiť tak trenie. počul si o tom? má to efekt alebo je to len zanedbateľná zmena?

    • SKW píše:

      Ahoj! Áno tento malý trik aj používam, ale najmä pri hand drille, kde som to aj spomínal v článku. Nejde tu o zvýšenie trenia, ale v podstate o takú malú pomoc, aby to trenie vlastne začalo, prežote sa občas stáva, že vplyvom nedostatočného tlaku na dosku sa trecí koniec vrtáka nechcene vyleští a trenie neprebieha. Ten kúsok piesku pomôže vyleštenému vrtáku a jamke sa do seba “zahryznúť” a následne po začatí trenia sa piesok z jamky sám vyplaví a začne vznikať už len zuhoľnatený drevný prach.

      Pri bow-drille sa mi to však stáva málokedy, pretože tam nieje problém zvýšiť tlak na dosku v počiatočnej fáze vŕtania aby začalo trenie. Trik s pieskom však je možné samozrejme použiť aj pri tejto trecej metóde.

      s pozdravom
      skw

  22. Jozef Brichta píše:

    Ahoj! Robiť oheň trením som skúšal už dávno, so striedavým úspechom. Keďže som netušil aké mám použiť drevo,vyskúšal som skoro všetky druhy z lužného lesa a aj niektoré ihličnany. Raz som to skúsil urobiť zo suchého konára spadnutého na zem a niekoľko krát za sebou som zapálil oheň. Problém bol v tom, že som nevedel určiť aké to bolo drevo. Domnievam sa len, že to bol kanadský topol.No keď som to skúšal s kanadským topolom inokedy, zase to nešlo. Pravdepodobne dosť záleží na podmienkach ( vlhkosť a teplota vzduchu a aj vlhkosť dreva ) No najväčší problém podľa mňa je špagát – ten musí byť naozaj strašne húževnatý. Rád by som vedel, z čoho si robili tento špagát pravekí ľudia, či z nejakých vlákien rastlín alebo z čriev zvierat, lebo ak už máš použiť šnúrku z padáku, tak už môžeš rovno použiť aj zápalky.Prial by som si raz zapáliť oheň iba s použitím vecí, ktoré nájdem v prírode. Nakoniec by som chcel povedať, že tento tvoj návod je naprosto perfektný, zretelný a presne popísaný. Zdravím a ďakujem ! Jozef.

    • SKW píše:

      Ahoj Jozef, vďaka za komentár! Pravekí ľudia sa snažili v prvom rade svoj oheň udržovať pri živote dlhodobo a v prípade potreby si ho radšej preniesli. Zapálenie ohňa lukom je mimoriadne energeticky náročné a v dávnych dobách sa určite snažili šetriť drahocennými kalóriami ako len sa dalo. No ak by som bol praveký človek, tak by som ako tetivu do luku používal pásy kože (rezaním do špirály sa dá získať aj z malého zvieraťa pomerne dlhý pás kože). Takéto pásy kože spletené dohromady vytvoria mimoriadne odolný povraz, ktorý vydrží mnoho vŕtaní. Ja vnímam techniku ohnivého luku ako akúsi zálohu, ktorú je dobré mať v rukáve ak moje hlavné zdroje, ktoré pre založenie ohňa mám náhodou zlyhajú.

      S pozdravom
      skw

      • Janči píše:

        Zdravím,konečne som našiel výbornú stránku,ak môžem poznamenať,tak tetivu na ohnivý luk,by som skúsil vyrobiť z koreňov mladých smrekov,sú veľmi ohybné a pružné,alebo zo starej a dlhej žihľavy,ale je to zdlhavejší proces,treba ju namočiť do vody aspoň cez noc a potom oddeliť telo stonky a z vnútorných vlákien pospletať pevný povraz,ďalej sa mi osvedčilo ako prírodné práchno opustené vtáčie hniezdo,v ktorom je zmes rôznych výborných,suchých a hlavne horľavých materiálov,samozrejme,že nájsť hniezdo je šťastná náhoda a väčšinou na jeseň,keď opadá lístie.Ďakujem za výborný článok a komentáre s pozdravom milovník prírody Janči

  23. Noro píše:

    až teraz som pochopil čo som robil zle :) mal som vystruhany len vrch doštičky spodok bol ešte obly aj keď sa už jemne čierne kusky zhromažďovali pri vrtaku zo zarez nič nešlo :D ďakujem super članok :)

  24. Bett píše:

    Krásne!! Ten luk musím skúsiť , strašne po to tužím také vlastniť :)

  25. Peťo píše:

    Konečne niaká výborná stránka kde píše človek ktorý to vie :-) ked si to prečítam a spravím to tak je úspech zaručený (samozrejme treba zručnosti ) ďakujem za tieto rady a už to íst len vyskúšať :-) chystám sa si spraviť dosku aj pero z vŕby je to dobrá volba ?

  26. Petr píše:

    Musím konstatovat že kombinace osika + osika mi nefunguje. Výsledkem je jen vyleštěný vrták a tepla jen málo. Dřevo suché, sušené na topení :)

    • SKW píše:

      Vyleštený vrták značí málo tlaku na dosku. Viac pritlač, prípadne skús použiť hrubší vrták. Spôsob ako naštartovať trenie pri vyleštenom vrtáku je nasypať trochu jemného piesku do jamky a následne začať vŕtať. A nezabudni mu trochu viac pritlačiť ;-)

      Daj vedieť ako to šlo.
      s pozdravom
      skw

  27. Roman Gura píše:

    Dobrý deň!
    Ja by som Vám len chcel poradiť.Ak chcete vynaložiť menšie úsilie skúste rozšíriť V-zárez,aby Vám všetok prach spadol do zárezu.Tak docielite skoršie tlenie.

    Ps.:Páčilo sa mi video Firecraf 2014 :D

  28. Peter píše:

    Vyborne si to napisal. Dakujem !
    Do hniezda by som ( najma za mokreho pocasia) zamiesal tenulilinke pruzky brezovej kory.

  29. Libor píše:

    Moc pěkný článek, díky!

  30. Jiří Chour píše:

    Mohu jen znovu zopakovat to, co napsali všichni přede mnou: oceňuji skvěle názorné shrnutí postupu při rozdělávání ohně lukem! Blahopřeji!

    Jediné, co snad je možné ještě dodat: k ulehčení celého postupu při “vrcení” mi velmi pomáhá i poloha desky. Není totiž přímo na zemi. Snažím se ji, pokud to jde, umístit výš nad zem do výšky cca 40 centimetrů. Najdu si nějaký pevný povrch – špalek, velký kámen, výstupek skály. Tím, že nejsem zcela ohnutý přímo nad zemí, mám při rozdělávání ohně mnohem komfortnější pocit.
    (Pro dospělého člověka, který se navíc nevěnuje sportu, je shrbení nad zemí poměrně nepohodlné.)
    Tato zvýšená poloha “pracoviště” šetří moji energii a mohu se zcela soustředit na práci s lukem.

    Jirka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s