Zuhoľnatená látka (Charcloth)

Pomerne často zapaľujem táborák metódou ocieľka & pazúrik, je to jeden z mojich obľúbených spôsobov založenia ohňa. Využívam pritom dva druhy práchna. Prvým je prírodné práchno Amadou z práchnovca, ktoré je však pre mňa trochu vzácnejšie, pretože si vyžaduje náročnejšiu prípravu. Druhým typom, “umelým”, je zuhoľnatená látka. Zuhoľnatená preto, že látka sama o sebe nemá schopnosť zachytiť iskru a tlieť. Najprv musí byť prostredníctvom pyrolýzy premenená na pomaly horiace práchno, ktoré má nízku zápalnú teplotu. Vďaka tomu dokáže zachytiť aj slabé iskry z ocieľky a pazúrika. V porovnaní s prípravou amadou je tento proces jednoduchší a rýchlejší.

Na výrobu zuhoľnatenej látky potrebujete malú plechovú nádobku, najlepšie sa mi osvedčila okrúhla krabička od brokov do vzduchovky. Je malá, spratná a dá sa v nej nosiť buď hotové práchno, alebo pripravená surová látka. Navrchu krabičky urobte malú dierku, ktorou budú unikať von plyny. Môžete použiť aj väčšiu nádobku, no potom sa stáva, že látka v strede nieje úplne zuhoľnatená a naopak látka pri stene spečená a nepoužiteľná. Preto považujem takúto malú nádobku za ideálnu.
Pozor, látka musí byť z prírodných materiálov ako je bavlna/ľan, či juta. Ak použijete syntetickú látku s obsahom nylonu, nebude vám to fungovať a látka sa v krabičke rozleptá. Veľmi dobre funguje hrubá rifľovina.

Látku môžete buď jednoducho pokrčiť dovnútra, alebo ju narežete/nastriháte na “štvorce” a pekne ich poukladáte do krabičky. Takto vám tam vojde viac, ako keby ste ju len napchali a v konečnom dôsledku budete mať pripravené hotové štvorčeky práchna a nemusíte trhať z hrče.

Pokojne naplňte krabičku až po vrch, práchno sa po “varení” čiastočne scvrkne.

Vložte krabičku do ohňa.

Po nejakom čase začnú z dierky vychádzať plyny. Prebieha pyrolýza. Látka sa vlastne vplyvom vysokej teploty a bez účasti kyslíka mení na produkt s lepšími vlastnosťami horenia. Je to presne ten istý princíp ako pri výrobe dreveného uhlia.

Keď je látka takmer úplne zuhoľnatená, nad dierkou plápolá plamienok.

Keď tento plamienok zhasne a von už nevychádzajú nijaké plyny, práchno je hotové.
Tip: Nenechávajte látku piecť nadmerne dlho a vyvarujte sa veľmi prudkého ohňa. Príliž “prepečená” látka bude lámavá, drobivá a nefunkčná.

Pozor, v tejto chvíli ešte krabičku nesmiete otvoriť. Akonáhle by sa dovnútra dostal vzduch, práchno zhorí. Opatrne ju vyberte z pahreby a okamžite otvor upchajte vopred pripraveným kolíčkom a nechajte úplne vychladnúť. Najlepšie sa mi osvedčilo zahrabať krabičku do zeme, rýchlejšie vychladne a máte zaručené, že sa vzduch dovnútra nedostane ani cez prípadné škáry okolo vrchnáka.

Krabičku som otvoril až keď bola úplne chladná na dotyk. Látka sa urobila perfektne.

Hneď som ju aj vyskúšal škrtnutím iskry pomocou firesteelu.

Práchno zachytilo iskry na niekoľkých miestach a pomaly tlelo.

Tiež som skúsil ako chytá iskry z ocieľky a pazúrika.

Každý už určite vie, čo má s žeravým kúskom robiť. Stačí ho vložiť do hŕbky suchého lístia a jemne fúkať.

Teraz sa možno pýtate: Čo je to za nezmysel, keď na založenie ohňa vlastne musím mať oheň, aby som tú látku upiekol? (Čo bolo skôr sliepka, či vajce? :))

Zmyslom a cieľom výroby zuhoľnatenej látky je pripraviť si práchno do budúcnosti, aby ste mohli neskôr pohodlne a rýchlo zakladať oheň. Kedysi keď ešte neboli zápalky, ľudia bežne tento spôsob zakladania ohňa používali a tak si práchno vždy dopredu pripravovali. Ocieľka bola povinnou súčasťou výbavy každého zálesáka. Tvrdý kameň, ktorým vykresal iskry, si našiel po ceste.

Uvediem praktický príklad využitia tejto prípravy práchna: Ste v prírode viac dní. Večer založíte oheň poslednou zápalkou. Viete, že nasledujúci deň musíte uraziť nejakú vzdialenosť a večer sa znova utáboriť a založiť oheň, či už na prípravu jedla, alebo na noc. Máte tri možnosti:

  • Vyrobíte si zostavu na oheň trením driev. Toto si však vyžaduje osobitnú zručnosť a námahu pri samotnom prevedení techniky. Kaloricky náročné.
  • Oheň transportujete až na miesto ďalšieho tábora prostredníctvom improvizovaného predlžovača uhlíka (Tlejúci práchnovec, konzerva s tlejúcim materiálom a pod.) Nebezpečné.
  • Ešte v ten večer si na ohni pripravíte z vlastného oblečenia zuhoľnatenú látku v nejakej starej plechovej konzerve. Konzervu môžete mať buď vlastnú (z jedla), alebo, aj keď je to dosť smutné, častokrát nájdete rôzny odpad v lese. S takto pripraveným práchnom môžete pohodlne prejsť potrebnú vzdialenosť a večer, keď budete potrebovať založiť oheň, ho jednoducho použijete. Iskry vykresáte nájdeným tvrdým kameňom (kremeň je najbežnejší) o čepeľ noža, čo je vlastne núdzová náhrada ocieľky (čepeľ musí byť z uhlíkovej ocele). Tento spôsob je najjednoduchší a energeticky nenáročný.

Na výrobu práchna týmto spôsobom nemusíte použiť striktne látku. Fungujú aj rôzne prírodné materiály. Napríklad páperie z pichliača roľného (Cirsium arvense), páperie z topoľov, či dokonca môžete zuhoľnatiť aj spráchnivené drevo.

Najlepšie sa mi však osvedčilo suché páperie z pálky širokolistej (Typha latifolia), ktoré je dostupné prakticky po celý rok.

Natlačte ho do krabičky koľko vojde.

Je hotové oveľa skôr než látka a je veľmi jemné ako vata. No kým štvorčeky látky vám vystačia na množstvo zapálení, túto kôpku použijete celú naraz, možno ak ste šikovní, tak si ju rozdelíte a niečo ušetríte aj na neskôr.

Tu však treba použiť obrátené (reverzné) kresanie, kedy ocieľka stojí a kameňom kresáte smerom nadol.

Po zachytení iskry začne práchno pomaly tlieť a ani sa nenazdáte a celý chumáč sa premení na jeden veľký uhlík.

V dnešnej dobe zápaliek a zapaľovačov zapálite prakticky čokoľvek bez potreby zuhoľnatenia. Tento spôsob zakladania ohňa teda ostáva už len pre fajnšmekrov, ktorí obľubujú staré, klasické metódy. Ja si myslím, že je na nich niečo krásne a čarovné.

This entry was posted in Oheň. Bookmark the permalink.

4 reakcie na Zuhoľnatená látka (Charcloth)

  1. jano75 píše:

    ahoj,
    opat perfektne. fotky, navod, radost citat . no kedze este nie som az tak postihnuty :) i ked sa to postupne zhorsuje, zaujimalo by ma ci sa v prirode nachadza nieco, co zapalis len pomocou firesteelu. raz si nieco myslim pisal o kore z brezy, resp o z nej zoskrabanom prachu. dokaze sa aj fatwood vznietit len iskrou v firesteelu ?

    jano

    • SKW píše:

      Vďaka Jano! Presne tak, ak máš na mysli moderný firesteel (kovovú tyčku ktorá po zaškrabnutí iskrí) tak mastné, živičnaté drevo (fatwood) ňo zapáliš veľmi ľahko, no najprv ho musíš najemno naškrabať na piliny podobne ako príprava brezovej kôry. Urob si väčšiu kôpku piliniek a šupni do toho iskru, uvidíš ako fajne chytí. Písal som to aj v osobitnom článku o “fatwoode”.

      Ak myslíš prírodné práchna pre klasický firesteel, čiže tradičnú ocieľku tak k nej poznám len 4 druhy prírodného práchna – Čaga, dostatočne spráchnivené drevo, tobolka glejovky americkej a tenučký plátok dužiny divozelu. Tieto štyri druhy prírodných materiálov dokážu zachytiť malé iskry zo starej klasickej ocieľky bez potreby akejkoľvek inej úpravy než je vysušenie.

      S pozdravom
      skw

  2. helbo píše:

    pekny clanok … !

  3. Marekk píše:

    Chtěl bych poděkovat za pěkný návod.
    V pátek se mi podařilo ze starých riflí v krabičce od energitu vytvořit perfektní, pevné a skvěle jiskru chytající práchno.
    Jiskru jsem chytil z ocílky od tebe na třetí křísnutí ((o:

    Děkuji

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s