Sezóna miazgy začala!

Konečne nastal ten čas, kedy sa rozprúdila miazga v stromoch. Trochu sa oteplilo a tok miazgy stále silnie. O chvíľu spôsobí, že lesy začnú opäť dýchať životom a všetko naokolo sa zazelená.
Na Slovensku a v okolitých štátoch má zber miazgy dlhoročnú tradíciu. Brezová miazga je bohatá na minerály, antioxidanty a karbohydráty. Obsahuje údajne rovnaké množstvo cukru ako javorová a je považovaná za zdravšiu. Údajne potláča alergiu na peľ, a má pozitívny vplyv na pokožku, vlasy a nechty. Pije sa buď normálne bez úpravy, alebo sa z nej dá uvariť sirup, či dokonca vykvasiť víno.

Ja preferujem jednoduchý a zdravý brezový nápoj bez úpravy. Na hladkom mieste do kmeňa pichnem nožom pod správnym uhlom a do zárezu vložím vystrúhané drievko. Pod tento zvádzač miazgy priviažem nádobku a čakám.

Kým sa mi do pohárika zbierala miazga, zašiel som neďalekého hrabového lesa a uvelebil sa pod starým dubom. Rád len tak sedím, počúvam a nehybne čakám, či sa náhodou nezjaví nejaká zver. Je to ideálna príležitosť niečo spozorovať, ak fúka správny vietor, zver častokrát príde celkom blízko kým zbadá človeka. Stalo sa mi to už niekoľko krát.

Tentoraz som ale obišiel naprázdno a tak som sa po nejakej hodinke a pol vybral naspäť. Našťastie som zazrel malú skupinku srnčej zveri na lúke. Úplne napravo je srnec s novými parožkami ešte v lyku.

Zo zeme vyskakujú prvé jarné rastliny. Najmä na okraji lesa je hojný šafran jarný.

Scila dvojlistá.

Chochlačka dutá.

Vrátil som sa približne o dve hodiny a nazbieral som asi pol hrnčeka. Tento spôsob zberu nieje najefektívnejší, ale zato šetrnejší k stromu.

Po ukončení odberu stačí niekoľko sekúnd pritlačiť na napichnuté miesto. Ranu to síce hneď nezacelí, no aspoň zmierni vytekanie a zaručí skoršie zacelenie.

Bežne sa vŕtajú do stromu diery za účelom masívneho odberu. Diery po vŕtaní sa nakoniec uzavrú drevenou zátkou. Breza dokáže vyprodukovať 1-6 litrov miazgy za 24 hodín. No z jedného stromu sa nesmie miazga brať viackrát než raz za sezónu. Po veľkom odbere trvá zotavenie stromu aj niekoľko rokov.

Preto obľubujem tento spôsob s malým drievkom. Do sladkej miazgy si zvyknem odkrojiť krúžok citrónu. Nazdravie! :)

Reklamy
This entry was posted in Bushcraft, Jedlo z prírody. Bookmark the permalink.

13 reakcií na Sezóna miazgy začala!

  1. Ondrej píše:

    perfektný návod!!! vždy som chcel ochutnať miazgu s brezy videl som to v jednom staršom Poľskom filme o Slovanoch a vždy som to chcel vyskúšať len som nevedel ako sa to robí a bál som sa že poškodím strom. objavil som túto stránku nedávno ale začína sa mi čím ďalej tým viac páčiť

  2. Maurak píše:

    Ahoj, nemas prehled, z jakych stromu a kdy se da miza konzumovat?
    Je to vyborny zpusob, jak v prirode doplnit energii, kdyz clovek vi co a jak.
    Diky za vyborne clanky!
    Maurak

    • SKW píše:

      Ahoj! Ja osobne odoberám miazgu najčastejšie z brezy, javora a očas z buka, vymedziť presné obdobie je dosť problém, pretože sa to mení každý rok v závislosti od teplôt a množstva vlahy. Tiež hrá rolu aj nadmorská výška. Vo všeobecnosti prebieha obdobie miazgy na jar, pred vyrašením listov z púčikov. Uvediem ešte zaujímavú citáciu z jedného článku:

      Zdroje cukru

      Stromy neposkytovali človeku len svoje plody, ale niektoré z nich aj sladkú miazgu. Najmä javor a breza na jar “krvácajú”. V podmienkach strednej Európy ponúkala ľuďom zdroj cukru najmä breza. Miazga z nej je taká sladká ako javorová. V našich podmienkach slúžila brezová šťava viac ako osviežujúci nápoj než ako zdroj cukru. Zvyk narezávať kôru brezy a zachytávať jej šťavu do nádoby bol známy v Čechách, na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku. Získavanie brezovej šťavy ako bežný jav popisuje Hospodárska encyklopédia z 80. rokov 18. storočia. Je tam uvedený podrobný návod ako brezy navŕtať, aby sa nepoškodili a popisuje, že urodzení páni brezovú vodu ešte vylepšovali medom a nechali skvasiť ako medovinu alebo namiesto medu do nej pridávajú hrozienka. Kniha tiež radí:

      ” Keď je miazga moc sladká, môže sa z nej variť sirup alebo cukor, či skôr manna.”

      Na poľsko – litovskom a poľsko – ruskom pohraničí sa šťava získavala aj zo stromov horského javora – klenu. V Karpatoch Gorali a v Sudetoch si ľudia hasili smäd najmä javorovou šťavou. V južnom Veľkopoľsku bol rozšírený zvyk získavať šťavu zo stromov divo rastúcich višní a na Slovensku aj z buka.

      V dobách Márie Terézie sa na jej vlastný popud konali pokusy so získavaním cukru z javorovej šťavy. V Bratislave sa podarilo nejakému lekárnikovi vyrobiť cukor už v roku 1778. Forma cukrovarníctva sa najviac rozvinula za napoleonských vojen, keď vysoko stúpla cena trstinového cukru, ktorý sa vojenskou blokádou nedal dovážať. V roku 1811 bola v Rakúsko – Uhorsku ustanovená pod patronáciou cisára zvláštna komisia pre pokusy s výrobou javorového cukru. No v podmienkach strednej Európy sa získavať cukor neoplatilo, javory tu rastúce ronia miazgu málo sladkú, než druhy severoamerické, kde jeden strom dáva až 3 kg cukru. A tak postupne, najmä po presadení sa cukrovej repy, javorový a brezový sirup ako možný zdroj cukru upadol celkom do zabudnutia.

      Autorka: Ramiannka
      Použitá literatúra:
      Stoličná, R. : Alternatívne zdroje rastlinnej stravy v Strednej Európe, štúdia

      • Maurak píše:

        Zajimave, diky!
        Napadlo me, jestli by se v nouzi nedalo mizu vyuzit i mimo “sezonu” jako zdroj potravy a zivin – v takove situaci nezalezi na tom, jak moc je sladka, ale spis jestli je vubec pozivatelna a neobsahuje nejake telu skodlive latky, jako napr. zaludy a kastany pred vylouhovanim nebo tepelnou upravou.

      • SKW píše:

        Mimo toho obdobia približne dvoch týždňov počas skorej jari je tok miazgy slabý, pomalý a nedostatočný na nejaké odbery. Inak povedané… ak napichneš brezu niekedy uprostred leta alebo v zime, tak z nej nezískaš prakticky ani kvapku. Preto hovoríme o sezóne miazgy.

  3. Sven Rehulka píše:

    Překrásná prezentace, pro trampy, skauty a všechny milovníky přírody ! Děkuji autorovi ! Sven.

  4. bett píše:

    Veľmi sa mi páči tento článok,,spolunaživanie s prírodou,,

  5. Alexander Rakovský píše:

    zdravím, Tu Alexander, môžem s Tvojim súhlasom zdielať do našej FB skupiny: V prírode sa cítim doma. Samozrejme z odkazom na originál zdroja. Vďaka za odpoveď.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s