Kovanie tradičných kresadiel (ocieľok)

V dobe pred vynálezom zápaliek (1827) sa na zapálenie ohňa požívala ocieľka, tvrdý kameň ako pazúrik, alebo kremeň a kúsok práchna na zachytenie iskier. Ocieľky sa vyrábali kovaním z veľmi kvalitnej ocele, ktorá obsahovala vysoké percento uhlíka. To zaručovalo, že nárazom ocieľky na ostrú hranu kameňa sa z povrchu ocele odlúpia miniatúrne šupinky ocele, ktoré sa vplyvom trenia vznietia. Uhlík v oceli v kombinácii s kyslíkom spôsobuje, že sa šupina ocele trením vznieti. A to sú malé iskry, ktoré vidíme. Tieto iskry bolo potrebné už len zachytiť na nejaký materiál, ktorý začne tlieť. Na to sa používalo veľmi fajné práchno, spráchnivené drevo, zuhoľnatená látka, či rôzne druhy drevokazných húb.

Podobné ocieľky si vyrábam sám, pomocou úplne jednoduchých, nástrojov a pomôcok. Sú to rôzne repliky štýlov aké sa používali kedysi. Používam na to hlavne staré pilníky na železo, ktoré sú ešte z kvalitnej ocele s vysokým obsahom uhlíka.

Štýl ”Baranie rohy”

Koloniálny štýl

Štýl Viking, môj obľúbený, veľmi pohodlne sa s ním kresá

This entry was posted in Z Dielne. Bookmark the permalink.

Jedna reakcia na Kovanie tradičných kresadiel (ocieľok)

  1. Tomino píše:

    Zdravim, mohol by si to este trochu viac opisat (výrobu, pouzitie a tak) :)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s